BRATISLAVA.
Opozícia, ktorá dnes nemá v predsedníckych kreslách žiadneho zástupcu, si zrejme nepolepší; šance nezávislých kandidátov či mimoparlamentných strán sú vraj minimálne. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi politológmi.
Županov a poslancov krajských zastupiteľstiev si Slováci vyberú v historicky tretích voľbách 14. novembra, prípadné druhé kolo sa uskutoční 28. novembra. Záujemca o predsednícku stoličku potrebuje na zvolenie v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak sa to ani jednému z uchádzačov nepodarí, o županovi rozhodnú voliči v druhom kole.
Favoritom je Smer
"Zdá sa, že jasným favoritom regionálnych volieb bude napriek malej účasti voličov strana Smer-SD," povedal ČTK politológ Michal Horský z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Smer premiéra Roberta Fica pravidelne vedie v prieskumoch verejnej mienky, preferencie strany sa pohybujú nad 40 percentami.
Zanedbateľná podľa Horského nebude ani podpora najmenšej vládnej strany HZDS, ktorá sa so Smerom dohodla na spojenectve vo väčšine krajov; v trnavskej a nitrianskej župe však rozdelila koaličných partnerov podpora najsilnejšej vládnej strany Smer pre bývalých členov HZDS, dnes úradujúcich županov Tibora Mikuša a Milana Belicu. "Práve HZDS má ten typ kmeňových voličov, ktorých je síce poskromnejšie, ale sú oddaní a verní svojmu lídrovi," dodal.
Volí sa podľa strany
Politická príslušnosť kandidátov na župana rozhodne o výsledku krajských volieb aj podľa politológa Petra Horvátha z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda. "Ak by do druhého kola voľby nepostúpil kandidát podporovaný stranou Smer alebo koalíciou SDKÚ - KDH, bolo by to veľké prekvapenie," tvrdil.
O županoch sa tak podľa neho rozhodne, podobne ako v minulosti, v druhom kole; nominanti opozície však pôjdu do voľby zo slabšej pozície. Zároveň upozornil, že šance nezávislých kandidátov či mimoparlamentných strán budú výrazne limitované.
Problémy zásadnejšie sa presadiť však môžu mať podľa Horvátha aj niektoré parlamentné strany. "Šance SNS na zisk predsedníckeho kresla sú minimálne," zdôraznil Horváth. Národniari totiž vo väčšine krajov v spoločnej koalícii strán Smer a HZDS chýbajú.
"Smer chce pritom oslabiť nielen SNS, ale aj voličskú základňu HZDS, ktorej fakticky preberá prirodzené autority v regióne s najvyššími vyhliadkami na víťazstvo," upozornil. Opozičná SMK Pála Csákyho, ktorá je zatiaľ mimo koalície SDKÚ a KDH, sa zas "pobije" o voličov s novovzniknutou stranou Most-Híd Bélu Bugára. "Regionálne voľby ukážu, kto vie lepšie pracovať s voličom, hoci favoritom zostáva SMK," dodal Horváth.
Prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov nepredpokladal, že výsledky regionálnych volieb naznačia úspech či neúspech strán v budúcoročných parlamentných voľbách. "Hlasovanie ukáže ich silu v regiónoch či schopnosť vytvárať koalície, pravdepodobne nízka účasť však nedovolí robiť prognózy," zdôraznil. Prvých krajských volieb sa v decembri 2001 zúčastnila v oboch kolách približne štvrtina voličov, o štyri roky nato bola účasť ešte nižšia.
