BRATISLAVA. Leto sa ešte na Slovensku napriek kalendáru neskončilo, teda iba podľa počasia.
Teplotami sme podľa meteorológov stále na konci augusta. Vďaka nim sa pravdepodobne aj tento mesiac bude prepisovať prvá desiatka najteplejších mesiacov v histórii meteorologických meraní v roku 1871. Najviac optimistické predpovede hovoria, že by slnečno a teplo mohlo byť až do sviatku Všetkých svätých.
Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu hovorí, že teploty sa pohybujú okolo troch stupňov nad septembrovým normálom.
Faškov kolega Jozef Pecho dodáva, že september možno bude nasledovať predchádzajúci august, ktorý sa stal šiestym najteplejším mesiacom v histórii meraní na Slovensku.
Stabilné slnečné a teplé mesiace neohrozí podľa odborníkov ani prechodné ochladenie na konci tohto týždňa.
Meteorológ Peter Jurčovič predpokladá, že teploty by mohli klesnúť zo súčasných 27 stupňov Celzia na 22 na juhu a na severe by mali byť v rozmedzí od 15 do 16 stupňov Celzia. Ani on neočakáva, že toto prechodné ochladenie prinesie so sebou výdatné zrážky. Viac pršať by malo až na začiatku októbra.
Napriek dažďom a prechodnému ochladeniu sa možno podľa Jurčoviča tešiť na pekné a slnečné počasie s teplotami okolo dvadsiatky až do polovice októbra, hoci predpoveď nad 10 dní nie je až taká presná.
Babie leto ešte len príde
Lietajúce pavučiny možno očakávať najskôr na konci septembra.
BRATISLAVA. Krásne slnečné počasie za oknami, to ešte stále nie je babie leto. Oteplenie typické pre stred jesene nás stále iba čaká. Meteorológ Pavol Faško tvrdí, že babie leto s typickými lietajúcimi pavučinami pravdepodobne príde na konci septembra alebo na začiatku októbra.
Faško vysvetľuje, že počas babieho leta nebývajú cez deň také vysoké teploty, aké zažívame v súčasnosti. Ortuť v teplomeri vtedy stúpa najvyššie na 23 stupňov Celzia. To je o viac ako tri stupne menej ako teraz.
Babie leto je podľa Faška reakciou na vychladnutie zemského povrchu, čo sa zatiaľ nestalo. Takéto podmienky sa podľa neho vytvoria na budúci týždeň, keď sa „prestaví cirkulácia atmosféry“.
Ján Krempaský
