BRATISLAVA. Plánovaná ťažba uránu na Slovensku by sa mala zakázať. Myslia si to environmentálne mimovládne organizácie Greenpeace, Priatelia Zeme - SPZ, občianske združenie (OZ) Sosna a OZ Brečtan, a tiež 113.488 občanov Slovenska, ktorí podpísali petíciu proti plánovanej ťažbe. Tú dnes environmentalisti doručili do Národnej rady (NR) SR a očakávajú, že sa touto témou bude plénum zaoberať.
Environmentalisti by zároveň chceli, aby sa o tejto téme v NR SR nie len hovorilo, ale aby poslanci zvážili možnosť prijať uznesenie, ktorým by plánovanú ťažbu na Slovensku odmietli. "A zároveň keby zvážili možnosť prijať legislatívne zmeny, ktoré by lepšie chránili obce a mestá, občanov, životné prostredie tak, aby sa na Slovensku skutočne neťažil," doplnil riaditeľ Greenpeace Juraj Rizman. Ako vysvetlil, legislatívne zmeny by sa mali dotknúť stavebného, geologického a banského zákona.
Chcú väčšiu občiansku kontrolu ťažby
"Naším zámerom v prípade legislatívnych zmien je prehĺbiť prístup verejnosti aj k povoľovaniu ťažby. Je zrejmé, že ťažba rádioaktívnych nerastov môže veľmi vážne ovplyvniť život v obciach, mestách a na území VÚC. Z toho dôvodu chceme dosiahnuť, aby boli rozšírené právomoci obcí, miest ako reprezentantov verejnosti a aby sa tieto stanoviská aj rešpektovali," priblížil jeden z cieľov petície Jozef Šuchta z OZ Sosna. Zároveň dodal, že v prípade stavebného zákona si poslanci NR SR osvojili návrhy ochranárov a v prípade geologického a banského zákona stále prebiehajú rokovania.
"Veríme, že poslanci sú jediní tí, ktorí môžu túto tému prediskutovať a môžu prijať aj legislatívne zmeny, ktoré by reálne občanom pomohli. Práve preto to odovzdávame do NR SR," vyhlásil Rizman, ktorý zároveň verí, že podpisy v parlamente rýchlo spočítajú a bod týkajúci sa plánovanej ťažby uránu bude zaradený na rokovanie parlamentných výborov a pléna.
Environmentalisti začali zbierať podpisy na petíciu pred viac ako dvomi rokmi na celom území SR. Podľa Rizmana hárky podpísali najmä ľudia z oblastí, ktorých sa plánovaná ťažba dotýka priamo a to už aj prostredníctvom geologického prieskumu. Veľkú podporu mala petícia napríklad v regióne Nové Mesto nad Váhom. "Veľmi dobre sa nám spolupracovalo so samosprávami a aj s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorý prijal i uznesenie, v ktorom nesúhlasí s možnou ťažbou uránu v našom regióne," priblížil Peter Nováčik z OZ Brečtan, ktorá pôsobí v danom regióne.
Najviac ohrozená je Jahodná
Rovnako veľkú podporu prejavili podľa Martina Valentoviča z organizácie Priatelia Zeme - SZP aj ľudia z Košického kraja. "Tridsaťpäť percent signatárov petície pochádza práve z Košického kraja. Aj toto číslo ukazuje, že lokalita Jahodná, ktorá je možno najviac ohrozená rizikom ťažby uránu, je naozaj lokalita, na ktorej záleží ľuďom z Košíc a okolia a ktorú si chcú uchovať, či už na rekreačné účely, ale rovnako tam budú ohrozené vodné zdroje a ani to sa ľuďom nepáči," vysvetlil záujem o petíciu Valentovič.
Rizman zároveň zdôraznil, že na Slovensku je momentálne 15 území, kde prebieha geologický prieskum, urán sa však zatiaľ nikde neťaží. "Ten prieskum sa ale nerobí preto, aby Slovenská republika vedela, aké má zásoby, robí sa preto, že je tu záujem ťažiť urán," upozornil riaditeľ Greenpeace s tým, že práve toho sa environmentalisti obávajú.
Spoločne bojuje 41 obcí
Riziká prípadnej ťažby uránu vidia environmentalisti predovšetkým v narábaní s obrovským množstvom rádioaktívneho materiálu. Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 percent objemu horniny ako nepotrebný odpad. Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje tento odpad asi 85 percent pôvodného množstva rádioaktivity. V uránovej hlušine sú však prítomné aj niektoré toxické látky, napríklad arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy.
V posledných rokoch sa na Slovensku objavilo viacero prieskumných a ťažobných firiem, ktoré začali prieskum uránových rúd. Prieskumné územia sú lokalizované vo všetkých častiach Slovenska. Celková rozloha uránových prieskumných území už dnes v SR presahuje 400 kilometrov štvorcových, pričom väčšinu licencií na prieskum majú pod kontrolou zahraničné spoločnosti z Kanady a Austrálie.
Do začiatku augusta prijalo 41 dotknutých obcí a miest uznesenia, v ktorých vyjadrili svoj zásadný nesúhlas s prieskumom uránových rúd a ich prípadnou ťažbou na svojom území.
