BRATISLAVA. Prezident SR Ivan Gašparovič opäť nepodpísal zákon o vodách, o ktorom parlament rokoval 8. septembra. Národná rada ho totiž opätovne schválila bez akceptovania jeho zásadnej pripomienky. Hlava štátu zákonu vytýka, že je v ňom zakomponovaná novela geologického zákona, ktorú sa podarilo v pléne presadiť poslancovi za SNS a exministrovi životného prostredia Jánovi Chrbetovi. Ostatné pripomienky parlament do zákona zapracoval.
"Spôsob novelizácie (postup), keď sa jedným zákonom súčasne novelizujú dva alebo aj viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je podľa môjho názoru v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti," zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident. Zároveň navrhuje vypustiť nepriamu novelu geologického zákona zo zákona o vodách. Ten by mal podľa neho začať platiť 1. novembra po opätovnom prerokovaní v parlamente
V Chrbetovej nepriamej novele sa počítalo s tým, že na Slovensku vznikne Informačný systém environmentálnych záťaží. Ten mal zabezpečovať zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach. Na základe informácií z infosystému by podľa Chrbeta mohli žiadať obce a mestá o financie zo štrukturálnych zdrojov na likvidáciu envirozáťaží.
Slovensko sa doteraz nemohlo uchádzať o čerpanie zo štrukturálnych fondov, lebo nemalo zadefinované environmentálne záťaže, uviedol Chrbet v júni na parlamentnom výbore. V novele bol tiež zadefinovaný pojem environmentálna záťaž, ako aj ďalšie termíny, ktoré s tým súvisia, napr. pravdepodobná environmentálna záťaž či sanácia environmentálnej záťaže.
Prezident dnes podpísal novelu zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktorým sa dopĺňa zákon o Štátnej pokladnici, ako aj novelu zákona o odpadoch, ktorú už raz vrátil na dopracovanie. Parlament schválil všetky prezidentove pripomienky. Gašparovič v júli zákonu vyčítal, že na základe rozšírenia okruhu výrobcov a dovozcov povinne platiacich poplatky do Recyklačného fondu, by došlo k zvýšeniu nákladov týchto výrobcov a dovozcov. Tým by sa podľa neho mohol vytvoriť tlak na zvyšovanie cien výrobkov. „Ak dôjde k zvýšeniu cien týchto výrobkov, môže to viesť k zníženiu kúpyschopnosti, ale aj k zníženiu dopytu po nich v dôsledku ich nákupu v susedných štátoch a aj k prípadnému následnému zvýšeniu nezamestnanosti," zdôvodnil pred časom svoje rozhodnutie prezident.
