BRUSEL. Jazykové spory predstavujú veľmi zložitý a citlivý problém, ktorý treba riešiť v celkovom kontexte. Belgicko však v súvislosti so slovensko-maďarským sporom týkajúcim sa jazykového zákona dôveruje v demokratický systém a vládu zákona na Slovensku. Uviedol to dnes v Bruseli prvý podpredseda Senátu belgického parlamentu Hugo Vandenberghe po stretnutí s predsedom NRSR Pavlom Paškom.
Ako bývalý člen kontrolného výboru federálneho parlamentu pre uplatňovanie jazykového zákona v Belgicku, kde existujú tri oficiálne jazyky (francúzština, flámčina, nemčina), sa Vandenberghe podľa vlastných slov zaujíma o slovensko-maďarský jazykový konflikt. Zdôrazňuje pritom, že problémy tohto druhu sa neriešia robením veľkých vyhlásení.
"Treba vidieť celý kontext. V súkromnom živote má každý právo na používanie jazyka, ktorý preferuje, vo verejnom živote existuje identita krajiny a oficiálny jazyk a úrady majú právo rozhodnúť, koľko oficiálnych jazykov bude mať krajina. A to má potom dôsledky vo verejnom živote," konštatoval belgický predstaviteľ.
K slovensko-maďarskému problému sa nechcel vyjadrovať, kritizoval však útoky zo strany iných krajín v lingvistických otázkach.
"Ak by francúzska vláda zasiahla do uplatňovania belgického jazykového zákona v súvislosti s používaním francúzštiny, mali by sme tiež veľký problém v Belgicku, ale francúzska vláda tak nerobí, lebo to je belgický problém. Nemecká vláda tiež nezasahuje do používania nemčiny v Belgicku, pretože by to vyvolalo reakciu zo strany Belgičanov. Dôverujeme v demokratický systém a vládu zákona na Slovensku, Slovensko je tiež členom Rady Európy, takže nie sú potrebné žiadne incidenty v tomto smere," vyhlásil Vandenberghe.
Paška postoj belgického politika ocenil, pretože takéto názory sú podľa neho blízke vysvetleniam, ktoré SR predkladá svojim európskym partnerom.
"Pán podpredseda ako človek, ktorý má veľa skúsenosti s riešením týchto otázok práve v mnohojazyčnom Belgicku, to povedal veľmi jasne. Nevie si predstaviť, že by niekto z Paríža zasahoval do Belgicka. V Budapešti si to zrejme vedia predstaviť a považujú to za úplne normálne," tvrdí šéf slovenského parlamentu.
Paška sa v Bruseli stretol aj s predsedom Poslaneckej snemovne belgického parlamentu Patrickom Dewaelom, predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom a podpredsedom Európskej komisie Jacquom Barrotom. Buzek zdôraznil, že EP nemá právomoci v tejto oblasti, zatiaľ čo Barrot zopakoval, že EK nevidí problém v obsahu jazykového zákona, no treba dávať pozor pri jeho uplatňovaní. Budapešť však podľa Pašku takéto postoje nechce akceptovať.
"Maďarská strana naďalej rozdúchava vášne okolo toho, nechce rešpektovať tieto európske autority, ktoré majú reálnu skúsenosť s podobnými problémami a naďalej sa snaží vytvárať o Slovensku obraz krajiny, kde sa potierajú práva menšín alebo kde sa neuplatňujú demokratické princípy," vyhlásil predseda NRSR.
Obsahom rokovaní s predstaviteľmi belgického parlamentu, ktorých Paška pozval na návštevu Slovenska, bol aj rozvoj bilaterálnej spolupráce medzi SR a Belgickom, ako aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky a Beneluxu.
