BRATISLAVA. Myslí si preto, že by to znamenalo úplnú likvidáciu nemocníc v asociácii, ako aj tých, čo v nej nie sú.
Mzdy pracovníkov v tomto sektore sa mali zvýšiť na základe rozhodnutia rozhodcu v spore o uzatvorenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Ako objasnil Petko, tú však asociácia nepovažuje za uzavretú, keďže je v niektorých bodoch protiprávna a v rozpore so Zákonníkom práce.
Odborári pôvodne požadovali navýšenie o desať percent, vzhľadom na súčasnú finančnú a hospodársku krízu však chceli dosiahnuť navýšenie platov aspoň o minuloročnú mieru inflácie (4,6 percenta). Pretože sa odbory s ANS a rovnako ani s Asociáciou fakultných nemocníc nedohodli na kolektívnej zmluve, dostali sa rokovania po sprostredkovateľoch pred rozhodcov. Ten v spore s ANS rozhodol, že platy zdravotníckych pracovníkov sa majú zvýšiť dvakrát o štyri percentá. V prípade nezdravotníckeho personálu mali mzdy stúpnuť dva razy o tri percentá.
ANS v súvislosti s prebiehajúcim procesom výberových konaní na záchrannú zdravotnú službu (ZZS) považuje za vhodnejšie, aby bola súčasťou všeobecných nemocníc ako komplexných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a najprirodzenejších poskytovateľov ZZS. "Jediný komplexný a ideálny poskytovateľ, ktorý má prevádzkovať túto prednemocničnú aj nemocničnú starostlivosť, je všeobecná nemocnica," myslí si viceprezident ASN Peter Ottinger.
Ako ďalej objasnil Petko, pre pacienta by bolo lepšie, ak by záchranky prevádzkovali samotné nemocnice, keďže by sa tak zabezpečilo pokračovanie kontinuity prednemocničnej a nemocničnej starostlivosti. Prostriedky, ktoré by sa týmto spôsobom získali, by bolo podľa neho možné využiť aj na dobudovanie urgentných príjmov. "Nemocnica jednoznačne spája komplexnosť poskytovaných služieb," uzavrel Ottinger s tým, že aj lekári a záchranári by v prípade takéhoto systému mali spätnú väzbu o pacientoch.
