VIEDEŇ. Projekt dostavby slovenskej jadrovej elektrárne Mochovce spĺňa súčasné požiadavky na jadrovú bezpečnosť napriek tomu, že jeho realizácia pokračuje na základe stavebného povolenia z roku 1986.
Riaditeľ odboru jadrovej bezpečnosti Úradu jadrového dozoru (ÚJD) Slovenskej republiky Juraj Rovný to vyhlásil počas dnešného verejného prerokovania vo Viedni, kde mohli obyvatelia rakúskeho hlavného mesta vyjadriť svoje pripomienky v rámci prebiehajúceho posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Modifikovaný projekt, ktorý ÚJD predložili na schválenie v roku 2008, bol podľa neho posudzovaný podľa takzvaného atómového zákona z roku 2004 a vyhlášok z roku 2006. Rovný tak poprel predošlé tvrdenia viacerých aktivistov, podľa ktorých majú byť jestvujúce časti stavby ponechané v stave zodpovedajúcom štandardom z totalitnej éry.
Dokumentáciu úplne prerobili
"Zmena stavby pred dokončením spôsobila to, že pôvodná dokumentácia z roku 1986 bola nahradená novou, ktorá spĺňa (súčasné) legislatívne požiadavky," ubezpečil prítomný zástupca Slovenských elektrární Jozef Belan. Zastaraná dokumentácia nedokončených blokov 3 a 4 bola podľa neho nahradená "kompletne". Okrem problému schvaľovania stavby počas diskusie rezonovala najmä otázka systému ochrany, ktorý má v prípade havárie zabrániť úniku rádioaktivity.
Bývalý predseda ÚJD Jozef Mišák, ktorý na zhromaždení vystupoval ako odborník na jadrovú bezpečnosť, poprel tvrdenia rakúskych úradov, že projekt dostavby neobsahuje takzvaný kontajnment, teda ochranný obal okolo reaktora a primárneho okruhu. Nové bloky podľa neho budú chránené overeným systémom, aký používajú napríklad jadrové elektrárne v Nemecku. Ako doplnil, projektanti vzali do úvahy aj odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa ochrany pred prípadným nárazom lietadla, ktorú však nepožaduje žiadny medzinárodný predpis.
Konečné slovo bude mať úrad
Jednou z hlavných tém diskusie bolo aj načasovanie procesu vyhodnocovania vplyvov na životné prostredie, ktorý nasleduje až po schválení dostavby. Prítomní zástupcovia slovenského ministerstva životného prostredia v tejto súvislosti upozornili na rozdielnosti medzi slovenskou a rakúskou legislatívou, čo však rakúski partneri nepovažovali za odpoveď.
"Závery, aj z tohto verejného prerokovania, budú zahrnuté do záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia, ktoré bude vydané Úradu jadrového dozoru ako povoľovaciemu orgánu, a ten je povinný ich zohľadniť do svojho rozhodnutia," vysvetlil riaditeľ legislatívno-právneho odboru ÚJD Martin Pospíšil. Ako vzápätí dodal, žiadny predpis nestanovuje, akým spôsobom je potrebné tieto pripomienky zohľadniť.
Na úvod prerokovania vystúpil aj rakúsky minister životného prostredia Nikolaus Berlachovich, ktorý sa poďakoval slovenskej strane za jej záujem vypočuť si obavy Rakúšanov. Vyzdvihol tiež nedávne založenie takzvaného energetického partnerstva medzi Viedňou a Bratislavou, ktoré má podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Slovenskú vládu zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Jaroslav Jaduš, ktorý ospravedlnil neprítomnosť povereného ministra životného prostredia Dušana Čaploviča pre plánovanú cestu do Spojených štátov
