BRATISLAVA. Zomrel politický väzeň, expredseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a pápežský prelát Antonín Huvar. Zomrel ešte v utorok v nemocnici v Novom Jičíne. So zosnulým sa rodina aj verejnosť rozlúčia vo štvrtok 1. októbra o 14:00 v kostole sv. Mikuláša v Albrechtičkách. Po omši ho pochovajú na miestnom cintoríne.
Antonín Huvar sa narodil 23. júla 1922 v Albrechtičkách pri Novom Jičíne. Sviatosť kňazstva prijal 5. júla 1947 v Olomouci. Svoju kňazskú službu začal ako kaplán vo farnosti Vizovice a Pozděchov. Tu ho 26. septembra 1948 zatkli a odsúdili na desať rokov za mrežami. Celkovo prešiel trinástimi prevýchovnými ústavmi. Najkrutejšie boli Bory s neľudským týraním, nebezpečný bol aj štvorročný pobyt v uránových baniach. Za mrežami strávil viac ako desaťročie. Po návrate sa na deväť rokov zamestnal v Štátnom rybárstve Jistebník.
Po udelení štátneho súhlasu ho v roku 1967 utanovili za kaplána vo Fulneku. V rokoch 1969 až 1972 pôsobil vo farnostiach Velká Bystřice a Hlubočky, po tom ho preložili do farnosti Velká Štáhle, Břidličná a Václavov. V roku 1975 ho zbavili štátneho súhlasu, pracoval v Dopravných stavbách Olomouc a vo Veľkomlyne Jeseník nad Orlicí. Celý čas ale pracoval s mládežou aj v rizikových oblastiach. Robil prenášky, vydával samizdaty a neskôr pripravoval relácie v zahraničnom rozhlase.
V roku 1982 ho ustanovili za administrátora v Orlovej a krátko pôsobil i vo farnostiach Rychvald a Petřvald. Od roku 1990 pôsobil opäť vo farnosti Velká Bystřice a Hlubočky, súčasne vyučoval na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Olomouci pedagogiku a katechetiku. Kňazskou službou ale vypomáhal naďalej, aj po odchode do dôchodku 1. januára 2005.
Huvar je známy ako neúnavný pracovník s mládežou. Ostrý odpor k minulému režimu sa prejavuje v nespočetných prednáškach a publikáciách. Na jeho prácu Vliv prostředí na utváření osobností nadväzuje praktická výchova mládeže. Huvarovo meno je na tejto úrovni pojmom. V knihe Střepy jednoho života zmapoval 50 rokov výchovného úsilia.
