BRATISLAVA. Vetoval ho totiž prezident Ivan Gašparovič.
Zákonu vytkol, že by ľudia mohli prísť o zbrane bez náhrady, čo je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou. Na prelomenie prezidentovho veta je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zo 150-členného parlamentu, zatiaľ čo pri schvaľovaní bežných zákon stačí nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov.
Gašparovič vidí rozpor s ústavou v časti zákona, ktorá rieši situáciu, ak pôvodný majiteľ vo vymedzenej lehote nepožiada o zaevidovanie odovzdanej zbrane či jej vlastníctvo nepreviedol na inú osobu.
V takom prípad by sa totiž mal stať majiteľom zbrane štát. "Ustanovenie (...) umožňuje vyvlastnenie zbrane v prospech štátu priamo zákonom a bez náhrady," píše sa v zdôvodnení k prezidentovmu vetu. Hlava štátu preto navrhla zmenu tak, aby túto zbraň uschovala polícia. Postup by sa podľa Gašparoviča mal vzťahovať aj na odovzdané strelivo, s čím schválená norma nepočítala.
Prezident taktiež navrhol zmeniť spôsob určenia obdobia, počas ktorého môže prípadný záujemca požiadať o zaevidovanie zbrane, odovzdanej počas zbraňovej amnestie. Zákon predpokladal, že by tak mohol urobiť do dvoch mesiacov od písomného oznámenia, ktorým by policajný útvar potvrdil, že zbraňou nebol spáchaný trestný čin. Hlava štátu presadzuje, aby sa lehota začala počítať od dátumu doručenia tohto oznámenia.
Prvé kolo zbraňovej amnestie bolo v rokoch 2005 a 2006. Vyzbieralo sa v ňom asi 3500 zbraní.
