BRATISLAVA. Energetika, prípadne doprava. To sú oblasti, ktoré by podľa vlády mohol v novej Európskej komisii riadiť náš eurokomisár Maroš Šefčovič. Záujem o energetiku má i Nemecko. Voľby tam však pomiešali karty.
Europoslankyňa Smeru Monika Flašíková Beňová hovorí, že naše šance sa zlepšili. „Keďže nemeckí socialisti nebudú mať vplyv na výber svojho eurokomisára a jeho portfólia, máme vo frakcii sľúbenú podporu Slovensku pre zisk energetiky,“ povedala Flašíková. Pomôcť nám má aj to, že nemecký kandidát stále nie je známy.
Flašíková hovorí, že teraz si môžeme dovoliť mať vyššie ambície, keďže post doterajšieho eurokomisára Jána Figeľa patril v komisii k nevýznamným.
Zahraničnopolitický analytik Milan Nič sa však obáva, že bez jasnej alternatívy nám ostanú odrobinky. „Môže sa to skončiť tak, že Bratislavy sa nebude nikto nič pýtať a dostaneme post, ktorý ostane.“
Europoslanec a exminister zahraničných vecí Eduard Kukan z SDKÚ hovorí, že za pokus to stojí aj s energetikou, no odporúča nechať si „zadné dvierka“. „Alternatívou by mohla byť veda a výskum, ktorá naberá na význame.“
Istý zatiaľ nie je ani počet eurokomisárov v novej komisii – závisí od ratifikácie Lisabonskej zmluvy v Írsku, Nemecku, Poľsku a Česku. Ak zmluva prejde, počet komisárov klesne z 27 na 18.
Nič si nemyslí, že o post by prišlo práve Slovensko. „Sme problémová krajina a spory s Maďarskom nám uškodili, avšak sme aj členom eurozóny a na vynechanie sú tu lepší adepti – tí, ktorí majú problém s Lisabonom,“ povedal Nič.
