BRATISLAVA. Slovenská republika nesmie prepožičiavať svoje územie na vojenské ohrozenie Východu. Na pondelkovom Slovenskom bezpečnostnom fóre 2009 to vyhlásil bývalý vysokopostavený politik a v súčasnosti predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský.
"Áno, sme v NATO, ale vojenské základne aliancie na území Slovenska nemôžu byť, pokiaľ by ich Východ vnímal ako svoje ohrozenie. Totiž bezpečnostná stránka je non plus ultra vzájomných vzťahov," povedal bývalý predseda vlády.
K téme "Východná politika slovenská" zároveň podotkol, že SR sa nemôže spoliehať v rámci bezpečnosti len na NATO, a to tým viac, že "okolnosti nám umožňujú, aby sme boli v západných zoskupeniach a zároveň si čo najlepšie budovali svoju východnú politiku". Čarnogurský totiž pripustil, že ak NATO prehrá vojnu v Afganistane, tak sa zrejme rozpadne. "No a NATO tú vojnu asi prehrá, teda spoliehať sa na alianciu, by bola veľmi pofidérna otázka," myslí si.
Otvorme sa Východu
V súvislosti s potrebou orientácie slovenskej zahraničnej politiky aj smerom na východ uviedol, že ekonomická a surovinová základňa Ruska je pre nás najvýhodnejšia. "Ak by ste si porovnali cenu ropy a plynu, ktoré sme od Rusov za posledných desať rokov odobrali, s cenami z iných krajín, tak ruská cena bola nižšia zhruba o päť percent," argumentoval.
Plusom je podľa jeho slov aj jazyková a kultúrna blízkosť SR a Ruska. "Z toho však nevyplýva, že by sme mali opustiť naše doterajšie zväzky, ako EÚ a NATO, no tieto záväzky by sme mali aplikovať čo najvýhodnejšie v súvislosti vo vzťahu k Východu," konštatoval Čarnogurský.
Do problémov sa miešať nemáme
Advokát zároveň upozornil, že SR by sa nemala miešať do problémov východných krajín, ktoré sa jej netýkajú. "Napr. počas volebnej kampane Viktora Juščenka (súčasný ukrajinský prezident, pozn. TASR) navštívil jeho tábor za štátne peniaze slovenský exprezident Michal Kováč. Toto nás veľmi poškodzuje, ak sa miešame do vnútropolitických záležitostí iných štátov," upozornil Čarnogurský.
Na obranu východných krajín tiež argumentoval, že Ukrajina, Bielorusko a Rusko sú štáty, ktoré majú záujem na udržaní status quo tak, ako aj Slovensko. "Napr. Maďarsko je štátom, ktorý na tom až tak veľký záujem nemá. A teda, ak by sa Slovensko z hľadiska status quo dostalo do problémov, tak kde môžeme hľadať krajiny, ktoré sú záujmovo s nami najbližšie?" pýtal sa. Riešenie pritom vidí práve v orientácii na východné štáty. V tejto súvislosti pripustil aj úlohu EÚ, "ale tá za nás nebude bojovať".
Bútora: Rusko znepokojuje čoraz viac ľudí
Čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora je naopak presvedčený, že v súčasnosti rastie počet ľudí znepokojených spoľahlivosťou Ruska ako partnera v energetike. "Zároveň rastie počet tých, ktorí vidia problematické stránky ruskej demokracie, ako aj správania Ruska k jeho susedom," informoval. Sociológ sa pritom opieral o výskum venovaný transatlantickým trendom.
Slovenská východná politika by teda podľa jeho slov mala byť ukotvená v euroatlantickom priestore a nedávať "rovná sa" medzi všetky štyri svetové strany. "Mala by to byť aj politika, ktorá vidí, aké Rusko je. No túto krajinu treba zároveň rešpektovať - má iný model usporiadania spoločnosti, nie je spokojná s tým, čo sa stalo po skončení studenej vojny a preniká ekonomicky a finančne do rozmanitých európskych štruktúr," povedal.
Bútora tvrdí, že v súvislosti s východnou politikou sa v poslednej dobe objavuje koncept, podľa ktorého má Slovensko úlohu mediátora medzi Východom a Západom Európy. "SR veľmi dobre pozná EÚ a veľmi dobre pozná Rusko, podľa tohto konceptu by tak mohla v prípadných konfliktoch či dohadovaniach slúžiť ako mediátor. Ja však vnímam Slovensko skôr ako súčasť EÚ a nie ako mediátora," uzavrel Bútora.
