Pôvodný text agentúry TASR sme o 22:05 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Posledné tri roky sú súdy k predsedovi Najvyššieho súdu a donedávna aj ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi štedré. Žaloby na novinárov mu priniesli viac než 181-tisíc eur (viac ako 5 miliónov korún).
O neúspechu nemôže hovoriť ani po včerajšku. Harabinovi podriadení zobrali týždenníku Plus 7 dní aj poslednú šancu zvrátiť nepriaznivý rozsudok bratislavského krajského súdu. Senát Najvyššieho súdu dovolanie novinárov zamietol. Za článok z apríla 2005 musí Plus 7 dní zaplatiť vyše 31-tisíc eur (takmer milión korún).
V pondelok sme sa čosi dozvedeli o ministerke spravodlivosti, v utorok o predsedníčke Ústavného súdu, v stredu o predsedovi Najvyššieho súdu. Všetko sú to zlé správy. Komentár Lukáša Filu: Trikrát a zlosť
Vydavateľ týždenníka musí Harabinovi platiť. Stále má možnosť brániť sa na Ústavnom súde či následne na Európskom súde pre ľudské práva. Práve tam majú šancu, že uspejú. Štrasburg na rozdiel od slovenských súdov prihliada nielen na primeranosť sankcií, ale aj verejný záujem. Ten je väčšinou nadradený žalobcovmu.
Čo sa vlastne dotklo cti a dôstojnosti Harabina? Článok, ako sa vyhýbal predvolaniu na súd, čo sa skončilo až tak, že policajti si poňho museli prísť na Najvyšší súd. „Z článku vyplýva, že ide o arogantného človeka, ktorého naháňajú policajti,“ píše sa v rozsudku.
Vysúdené sumy politikov dlhodobo kritizuje nielen Združenie vydavateľov periodickej tlače, ale aj Slovenský syndikát novinárov.
Šéf združenia Miloš Nemeček pripomína, že ak už aj verejný činiteľ dospeje k záveru, že sa ide s médiom súdiť, tak jeho cieľom by malo byť očistiť svoje meno a nie získať peniaze. „U nás sa to takmer zvrhlo na zárobkovú činnosť,“ hovorí Nemeček.
Miliónová česť
Vyše 31-tisíc eur (takmer milión korún) stojí česť predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Platiť musí týždenník Plus 7 dní, ktorý včera neuspel s dovolaním u Harabinových podriadených. Senát Najvyššieho súdu nevidel vo februárovom rozsudku bratislavského krajského súdu žiadne pochybenie.
Harabin zažaloval týždenník za článok z 1. apríla 2005. Opisoval, ako na Najvyšší súd prišli dvaja policajti z Úradu boja proti korupcii, aby ho vypočuli, pretože na ich predvolania sudca Harabin nereagoval.
Náhrada 52–tisíc nestačila
Harabin sa cítil článkom dotknutý a žiadal okrem ospravedlnenia aj vyše 33-tisíc eur (milión korún). Ohradil sa najmä proti tomu, že kariéru na Najvyššom súde odštartoval na sklonku tretej Mečiarovej vlády, keď kandidoval na predsedu súdu za SNS. Výhrady mal aj proti konštatovaniu, že po voľbách v roku 1998 prežil politické zemetrasenie len vďaka podpore SDĽ, ako aj to, že predsedal senátu, ktorý prepustil Ivana Lexu z väzby na slobodu po eskortovaní z Juhoafrickej republiky.
Harabin spočiatku so žalobou narazil. Bratislavský okresný súd v októbri 2007 priznal, že v článku boli nepravdivé tvrdenia, ale náhradu nemajetkovej ujmy skresal na niečo vyše 1700 eur (52-tisíc korún). Krajský súd toto rozhodnutie zrušil, aby ho okresný súd vlani v októbri zopakoval.
Potvrdil, že Harabin dostatočne nepreukázal, že by článkom utrpel taký závažný zásah do súkromného či profesijného života, aby dostal ním požadovanú sumu. Krajský súd to nakoniec videl opačne. Vo februári vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti plne vyhovel.
Tvrdil, že „intenzita zásahu do osobnosti žalobcu je zvýšená tým, že funkcia sudcu a predsedu senátu Najvyššieho súdu je odborno-profesionálne najvyššia v súdnictve“. Mnohí príbuzní, priatelia a známi vraj Harabinovi a jeho blízkej rodine dávali najavo, ako ním pohŕdajú.
Spájanie so stranou prekáža
Súdy videli problém tiež v tom, že „článok vyznieva tak, že osoba tohto sudcu bola spojená so závislosťou na viacerých politických stranách“, hoci každý sudca musí byť nezávislý.
Harabin v roku 2006 prijal nomináciu HZDS a stal sa ministrom spravodlivosti. Na neprimeranosť rozsudkov dlhodobo upozorňuje Združenie vydavateľov periodickej tlače aj Slovenský syndikát novinárov. Pripomínajú, že sumy, ktoré politici vysúdia, sú vyššie, ako dostávajú bežní občania ako odškodnenie za smrť blízkych či vážne úrazy. „Vidím v tom zámer zbohatnúť,“ hovorí predsedníčka syndikátu Zuzana Krútka.
Súdne spory môžu prihrať milióny korún
V roku 2006 uspel Štefan Harabin v spore s denníkom Pravda, od ktorého vysúdil 100-tisíc eur (tri milióny korún) za karikatúry a články o jeho činnosti na Najvyššom súde.
V polovici decembra 2008 vyhral 16 600 eur (pol milióna korún) od vydavateľa denníka Plus 1 deň za titulok Harabin chráni vrahov.
Vyše 31-tisíc eur (takmer 950-tisíc korún) vysúdil vo februári 2009 Štefan Harabin od týždenníka Plus 7 dní za článok z roku 2005 Nedotknuteľný.
Vyše 33-tisíc eur (milión korún) musí Štefanovi Harabinovi zaplatiť aj denník SME za článok Sudcovia, čo súdili za prejav viery, ktorý bol o prípade z minulého režimu, na ktorom sa podielal. Súd o odškodnení rozhodol tento rok v marci.
V máji 2009 Harabin poslal denníkom mimosúdnu výzvu, v ktorej od každého žiada 200-tisíc eur (6 miliónov korún) za články, ktorého ho spájali s mafiou a organizovaným zločinom. Súviseli s kauzou Baki Sadiki. Médiám pripomenul, že s ním spory prehrali.
