Agentúrny text sme o 20:55 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Pred novembrom 1989 podpisovali ľudia nespokojní s režimom výzvu Niekoľko viet. Sudcovia, ktorým sa nepozdávajú pomery v justícii, teraz podpísali petíciu Päť viet a k nej aj výzvu, ktorou sa obrátili na prezidenta, premiéra aj poslancov. Do včera ich bolo 105.
Nepáči sa im atmosféra strachu, chcú slobodne diskutovať. Nejde len o disciplinárne konania, ale aj nesystémové zmeny rozvrhov práce, ktorými sa potiera špecializácia sudcov. Väčšinou tých, čo pomery kritizujú.
Hovoria o ohrození
Zo sudcu Najvyššieho súdu Miroslava Gavalca napríklad od včera už nie je odborník na finančné právo a životné prostredie. Musí sa orientovať na dôchodkovú agendu. Predseda súdu Štefan Harabin presadil zmenu, vďaka ktorej je sudcovi možné po rokoch špecializácie prideliť novú agendu - zväčša tak dopadnú jeho názoroví oponenti.
„Ako by ste urobili z pilota dopravného lietadla rušňovodiča – stále bude riadiť dopravný prostriedok, ale úplne iných rozmerov,“ hovorí Gavalec.
„Nikdy sme nemali taký pocit ohrozenia ako dnes,“ priznala bratislavská krajská sudkyňa Katarína Javorčíková. Hovorí, že sudcovia boli vedení k tomu, aby sa prihovárali verejnosti len cez svoje rozhodnutia. „Nepovažovali sme za potrebné verejne riešiť veci v súdnictve, ale už nastala špička ľadovca.“
Tou bolo disciplinárne konanie voči sudkyni Jane Dubovcovej, ktorá mala byť potrestaná za to, že verejne kritizovala Štefana Harabina. Sudcov pobúrilo aj disciplinárne stíhanie sudcu Petra Paludu, za to, že na Harabina podal trestné oznámenie.
Harabin odkázal, že petícia sudcov je dôkazom o slobode prejavu v justícii a položil otázku, kde boli sudkyňa Javorčíková a sudcovia Čimo a Gavalec, keď exminister spravodlivosti Daniel Lipšic podal 69 disciplinárnych návrhov na sudcov. Tvrdí, že je pripravený diskutovať.
Harabin a diskusia
Javorčíková hovorí, že o diskusiu s Harabinom sa pokúsila, keď bol ministrom. „Okrem slušného prijatia sme sa ničoho nedočkali.“ Rovnaké skúsenosti má aj Gavalec teraz, keď je Harabin na Najvyššom súde. Diskutovať je pripravená aj ministerka spravodlivosti Viera Petríková, ešte nedávno podpredsedníčka Súdnej rady, ktorá Harabinove ministerské návrhy podporovala.
Petríková pripomenula, že do disciplinárnych návrhov predsedov súdov nemôže zasahovať. Ako ministerka však rozhoduje o pozastavovaní činnosti disciplinárne stíhaných sudcov, čo pri Dubovcovej využila.
Ústavní činitelia mlčia
Prezident, premiér ani predseda parlamentu na výzvu nereagovali. Sudcovia ponúkajú aj riešenia. Chcú, aby o pozastavení výkonu funkcie sudcov už nerozhodoval minister, ale disciplinárny súd. Ten má každé rozhodnutie zverejniť na internete. Súdna rada má zase odôvodňovať personálne rozhodnutia.
Diskusiu o justícii chcela vyvolať v septembri aj opozícia. Koaliční poslanci dosiaľ kritiku od sudcov prehliadali, preto povedali, že si počkajú, čo navrhne opozícia. Lucia Žitňanská z SDKÚ včera väčšinu z návrhov sudcov podporila.
„Súdnictvo je vec verejná. Závisí od spoločnosti, ako sa s vážnymi signálmi vyrovná,“ hovorí Javorčíková. Varuje, že ak si ich nevšimnú, neskôr môžu ľudia niesť následky v konkrétnych konaniach, keď budú mať pochybnosti, či ich sudca nie je ovplyvňovaný.
Mohlo byť aj viac podpisov
Sudca Okresného súdu v Galante MARTIN HOLIČ s podpisom dlho neváhal.
Prečo ste podpísali petíciu Päť viet a výzvu sudcov?
„Pripadalo mi to ako to najmenej, čo môžem v danej situácii urobiť. Bral som to ako prejav zodpovednosti samého voči sebe, ale aj k verejnosti. Každý sudca by mal byť garantom určitých hodnôt a v situácii, keď nie je úplne zabezpečený výkon nezávislého súdnictva, je potrebné sa ozvať a dať verejnosti najavo svoj názor.“
Sto podpisov je veľa alebo málo?
„Určite by bolo dobré, keby ich bolo viac. Každý to asi posudzuje individuálne. Medzi sudcami vládne všeobecná apatia, ale aj určitá nechuť vyjadrovať sa verejne. Sudca sa skôr prezentuje v podobe svojich rozhodnutí a asi nedáva veľmi rád najavo takto verejne svoje názory, ktoré nesúvisia len s jeho rozhodovacou činnosťou.“
Dlho ste váhali s podpisom?
„V podstate nie. Bol som rád, že ma oslovili a že som sa mohol pripojiť. Už dlhšie som rozmýšľal, že k situácii, ktorá je, by som sa aj ja nejako vyjadril. Práve táto výzva adresovaná všetkým sa mi zdala vhodným prejavom.“
Čo očakávate, že sa bude teraz diať?
„Minimálne by bola dobrá diskusia. Možno to prispeje k tomu, že aj o statusových zákonoch, ktoré sú v parlamente a o ktorých nepanuje zhoda ani v koalícii, sa bude viac diskutovať a neprijmú sa tak narýchlo ako boli predložené. Ak sa len ukáže, že tu existuje viac názorov, bude prínosom.“
V úvode petície sa píše o postihovaní sudcov za ich názor. Vy sa postihu nebojíte?
„Neobávam. Pripadalo by mi to absurdné, ak by som mal byť stíhaný za vyjadrenie svojho názoru.“
vev
Spísali to na Sliači
BRATISLAVA. Petícia vznikla minulý víkend ako spontánna akcia asi tridsiatich sudcov, ktorí sa stretli v Sliači. Zároveň ju aj podpísali. V pondelok ju poslali cez email ostatným sudcom. Na podporu petície aj výzvy o stave justície a návrhoch riešení, mali čas do stredy. Petíciu dovtedy podpísalo 105 sudcov, ďalší dokument 86.
Výsledok iniciátorov pozitívne prekvapil. Katarína Javorčíková hovorí o priaznivom čísle aj „vzhľadom na doterajšiu takmer úplnú zdržanlivosť sudcov prejaviť svoje, hlavne kritické názory.“
vev
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
