BRATISLAVA.
"Doručenie výpovede je pre mňa veľmi prekvapujúce. Vodohospodárska výstavba vďaka našej činnosti získala doteraz takmer 16 mil. eur a je pravdepodobné, že získa ďalších 113 mil. eur. Rozhodnutie štátneho podniku akceptujeme, avšak podľa nášho názoru bude pre štát nevýhodné. V prípade, že Vodohospodárska výstavba uzatvorí zmluvu s inou advokátskou kanceláriou, zrejme bude musieť štát platiť za mnohé už zrealizované právne úkony ešte raz," povedal pre agentúru SITA majiteľ advokátskej kancelárie Michal Krnáč
Advokátskej kancelárii Michala Krnáča, ktorá štátny podnik zastupovala v spore o prenájme elektrárne v Gabčíkove, vodohospodári vypovedali zmluvu 30. septembra.
V hre sú stovky miliónov eur
Podľa Krnáča v prípade, ak by bola Vodohospodárska výstavba úspešná v celkovo ôsmich právnych sporoch, mohla by získať na výnosoch takmer miliardu eur a tiež nárok na priame plnenie vo výške viac ako 100 mil. eur z titulu bezdôvodného obohatenia Slovenských elektrární, a.s., ktoré majú Vodnú elektráreň Gabčíkovo v prenájme.
"Dá sa teda konštatovať, že v prípade úspešného ukončenia sporových vecí by sa prínos pre štát vyšplhal až do výšky 1,1 mld. eur," dodal Krnáč. Zmluvu o právnych službách podpísala Vodohospodárska výstavba s advokátskou kanceláriou Michala Krnáča na základe výsledkov verejného obstarávania v roku 2008. Doteraz sa najatí právnici sporu venovali už viac ako 1 600 hodín. Agentúra SITA požiadala o stanovisko aj štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
Vláde sa prenájom nepáči
Tridsaťročný prenájom vodnej elektrárne v Gabčíkove firme Slovenské elektrárne, v ktorých 66-percentný podiel drží talianska spoločnosť Enel, sa nepáči súčasnej vláde, podľa ktorej štát vďaka tomuto prenájmu prichádza o značné finančné prostriedky. Súčasný premiér Robert Fico koncom marca tohto roka pripustil, že Slovensko by mohlo získať Vodnú elektráreň Gabčíkovo naspäť.
"Táto vodná elektráreň bola prenajatá za neuveriteľne nevýhodných podmienok talianskej spoločnosti Enel, ktorá privatizovala 66 % akcií Slovenských elektrární. My veríme, že žaloby budú viesť k úspešnému ukončeniu, čo bude znamenať, že túto strategickú elektráreň na vodnom diele bude kompletne ovládať Slovenská republika a nezostane v nájme v zahraničnej spoločnosti," povedal vtedy Fico. Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka prenajať vodnú elektráreň bolo choré rozhodnutie bývalej vlády.
"Bol to nezmysel tak podpísať zmluvy ako ich Dzurindova vláda podpísala. To bolo jednoducho choré a vysoko nevýhodné pre Slovensko. Slovensko by vedelo Gabčíkovo oveľa lepšie obhospodarovať," povedal v rozhovore pre agentúru SITA koncom minulého roka Jahnátek.
Enel môže chcieť odškodnenie
O prenájme vodnej elektrárne v Gabčíkove mala vlani diskutovať aj Národná rada SR. Rokovanie, ktoré iniciovali poslanci za ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a Milan Rehák a poslanec za SNS Miroslav Kotian, však podľa slov šéfa HZDS preložili do doby, kým generálny prokurátor nepodá parlamentu informáciu o tom, ako pokračuje konanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s prenájmom vodnej elektrárne. V návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložili poslanci, sa okrem iného hovorí, že zmluva o odškodnení, ktorú podpísal Fond národného majetku SR v marci 2006, vážne poškodila strategické záujmy SR.
"Predmetná zmluva o odškodnení bola podpísaná vrcholne netransparentným spôsobom a vykazuje všetky známky zmluvy, ktorá je zjavne nevýhodná pre jednu zmluvnú stranu, t.j. pre Slovenskú republiku. Bývalá vláda Mikuláša Dzurindu podpísaním tejto zmluvy vytvorila priestor na to, aby potenciálne pripravila Slovenskú republiku o desiatky miliárd slovenských korún v prospech zahraničného investora, spoločnosť Enel. Existujú preto indície o zločinných úmysloch zodpovedných osôb, ktoré sa za štát podieľali na uzatvorení predmetnej zmluvy," konštatuje návrh.
Taliansky Enel pri vypovedaní zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo môže ako 66-percetný akcionár SE získať na základe dodatočnej zmluvy odškodnenie vo výške 889,3 mil. eur. Zmluvu o odškodnení podpísal rezort hospodárstva rok po privatizácii SE v marci 2006, keď bol šéfom rezortu hospodárstva Jirko Malchárek.
Dodatočná zmluva zabezpečí pre Slovenské elektrárne pri vypovedaní zmluvy o prenájme vodnej elektrárne odškodnenie vo výške všetkých prognózovaných príjmov znížené o prognózované náklady po dobu trvania zmluvy (30 rokov) o prenájme vodnej elektrárne. Celkový potenciálny príjem Slovenských elektrární počas doby trvania prenájmu vodnej elektrárne predstavuje podľa zmluvy 1,349 mld. eur, čiže ročne to predstavuje 44,31 mil. eur. Taliansky akcionár by teda získal alikvotný podiel z tejto sumy.
Prenájom riešili aj úrady
Zmluvu o prevádzke vodnej elektrárne v Gabčíkove napadli na súde Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Vodohospodárska výstavba. Úrad na podnet Generálnej prokuratúry požiadal o určenie neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že pri jej uzatváraní sa malo postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Spoločnosť Vodohospodárska výstavba podala žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovenské elektrárne a Vodohospodárska výstavba.
"Dôvodom na podanie žaloby boli závery niekoľkých nezávislých právnych analýz, podľa ktorých je Zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo v rozpore s medzinárodnou Zmluvou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977 a v rozpore so zákonom," uviedol vlani bývalý generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Roman Straka. Slovenské elektrárne od začiatku sporu považovali všetky zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo za platné a štandardné.
Taliansky Enel vstúpil do Slovenských elektrární ako 66-percentný akcionár v apríli roku 2006, zmluvu o akvizícii majoritného podielu elektrární podpísala slovenská vláda s talianskym investorom vo februári 2005. Za väčšinový balík akcií Slovenských elektrární zaplatil 839 mil. eur, čo bolo vtedy podľa aktuálneho kurzu zhruba 32 mld. Sk. Zvyšných 34 % akcií Slovenských elektrární zostáva v rukách Fondu národného majetku SR.
