Predstavitelia opozičných parlamentných strán KDH, DU, DS, SDSS a SZS si 3. júla 1997 takto pripíjali po podpise dohody o predvolebnej a povolebnej spolupráci. Zľava Ján Langoš, Ján Čarnogurský, Eduard Kukan, Zdenka Tóthová a Jaroslav Wolf. FOTO – ARCHÍV
BRATISLAVA – Od 1. apríla prestala platiť zmluva o spolupráci medzi SDK a jej materskými stranami. Predseda SDK Mikuláš Dzurinda povedal, že svoj účel splnila: „Dohoda sa naplnila.“
Na otázku, čo zo zániku zmluvy vyplýva pre ďalšiu spoluprácu strán, Dzurinda odpovedal: „Absolútne nič. Na našich vzťahoch sa nič nemení.“ Priznal, že „SDK ako strana mala svoju životnosť jasne vymedzenú druhým volebným obdobím“.
Myšlienku spolupráce prointegračných a proreformných demokratických síl však považuje naďalej za aktuálnu. Otázne je podľa neho len to, či takáto koalícia vznikne už pred voľbami, alebo až po nich.
Za nástupcu SDK Dzurinda stále považuje SDKÚ. Odmietol, že by niekedy došlo k porušeniu dohôd medzi SDK a materskými stranami.
Podľa Jána Budaja z LDÚ by zmluva o SDK splnila svoj účel, jedine ak by sa bola bezo zvyšku dodržala. Vladimír Palko z KDH však hovorí: „Dohode sa pripisuje väčší význam, než v skutočnosti mala.“ Za jej zásadnú chybu považuje odcudzenie sa SDK materským stranám, ktoré vyvrcholilo vznikom Dzurindovej SDKÚ.
Dohoda o SDK upravovala, ako si SDK a materské strany rozdelia peniaze, ktoré dostávali za poslancov. Materské strany rozdeľovanie kritizovali. Podľa Dzurindu má SDK vyrovnané finančné vzťahy so všetkými a k rozdeľovaniu peňazí nedostal ani jednu výhradu.
Dohodu piatich materských strán nahradili neskôr dvojstranné dohody jednotlivých subjektov, podľa Dzurindu na žiadosť materských strán. Aj tie upravujú spôsob financovania. Prostriedky SDK sa rozdeľujú stranám podľa počtu poslancov v parlamente.
Viac v rubrike SDK
