BRATISLAVA. Rajka, Dunakiliti, Mosonmagyaróvár. V týchto troch maďarských mestečkách neďaleko slovenských hraníc sa čoraz častejšie ozýva slovenčina a autá majú bratislavské poznávacie značky.
Zasiahla ich migračná vlna zo Slovenska. Našincov v Maďarsku lákajú lacné nehnuteľnosti a pokoj vidieka. Mnohí prišelci však nerozumejú po maďarsky a za prácou sa každodenne vracajú do Bratislavy.
„Dom v Dunaszigete sme kúpili pred dvoma rokmi a využívame ho najmä na rekreáciu. Je to niečo úplne iné ako veľkomesto a myslím, že aj miestni nás prijali veľmi dobre,“ hovorí Zoltán Vass, ktorý trvalo žije a pracuje v Bratislave. Na rovnakej ulici v Dunaszigete žijú ďalšie štyri slovenské rodiny.
Miestna samospráva tak musí riešiť netradičné problémy. Ako prisťahovalcom, ktorí platia dane na Slovensku, zabezpečiť prístup k verejným službám, ako je zdravotníctvo či školstvo a ako sa porátať s jazykovou bariérou.
Obavy domácich
Napríklad starosta Rajky Lajos Bazsó si už teraz kladie otázku, čo sa stane, keď vo svojej obci naráta viac prisťahovalcov ako domorodcov.
„Tento proces neostáva bez následkov. Počas niekoľkých rokov môže úplne zmeniť život ľudí na oboch stranách hraníc,“ píše sa v spoločnom projekte Maďarskej akadémie vied, Západomaďarského vedeckého inštitútu a slovenského Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktoré sa rozhodli si na bratislavskú migráciu posvietiť.
„Vybrali sme tri maďarské a tri slovenské obce, kam sa Bratislavčania najčastejšie sťahujú. Úlohou bude preskúmať pozitíva a negatíva procesu a nájsť riešenia problémov, ktoré trápia obce už dnes,“ hovorí Károly Tóth, riaditeľ šamorínskeho Fórum inštitútu.
Obe strany hranice
Protipólom výskumu majú byť slovenský Šamorín, Vojka a bratislavská časť Podunajské Biskupice, kam sa v poslednom čase tiež sťahuje množstvo Bratislavčanov.
Odborníci na regionálny rozvoj budú do konca budúceho leta v spolupráci so starostami a primátormi maďarských pohraničných miest sledovať rastúcu krivku Slovákov a hľadať spôsob, ako uľahčiť život v samotnej obci.
„Samospráva ani verejný sektor zvyčajne nie sú na takéto zmeny pripravené. Náš projekt, na konci ktorého dostanú akčný balík riešení, im má pomôcť sa so zmenami flexibilne vyrovnať,“ dodáva Tóth s tým, že prvé výsledky regionálneho slovensko-maďarského projektu zverejnia už v marci.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
