Slovo župa je praslovanského pôvodu, aj tak ho nechceme

Parlament premenovanie VÚC zablokoval. Poslanci veria mýtu o maďarskom pôvode žúp.

Voľby v roku 2005 boli voľbami do orgánov samosprávnych krajov. Ani vtedy sa výrazy župa a župan príliš nepoužívali.(Zdroj: ARCHÍV SITA)

Žúp a županov sú plné médiá, hovoria o nich novinári, prezident, premiér, poslanci aj samotní regionálni politici. Podľa zákona však nejestvujú.

BRATISLAVA. Predseda samosprávneho kraja, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, voľby do orgánov samosprávnych krajov. To sú oficiálne názvy inštitúcií, ktoré verejnosť čoraz častejšie pozná pod ľudovejšími pojmami – župan, župné zastupiteľstvo či župné voľby.

Naše zákony napriek viacerým pokusom župy ani županov nepoznajú a v novembrových voľbách si tak opäť budeme voliť predsedu trenčianskeho samosprávneho kraja alebo poslancov prešovského vyššieho územného celku. V úradníckej hantírke - predsedu VÚC a vuckárskych poslancov.

Pokusov zmeniť nezrozumiteľné a kostrbaté názvy na jednoduchšie i historicky zaužívané župy bolo už niekoľko. V tomto volebnom období sa pod takúto novelu zákona podpísali poslanci všetkých šiestich parlamentných strán a zdalo sa, že návratu žúp, ktoré u nás zanikli v roku 1945, nebude stáť nič v ceste.

Kliknite - obrázok zväčšíte


Sme za, ale...

Pri hlasovaní o posunutí novely do druhého čítania v novembri 2006 však v pléne vystúpil vplyvný poslanec Smeru Vladimír Faič a žiadal novelu stiahnuť. Odôvodnil to prípravou komplexnejšej novely zákona, v rámci ktorej sa môže zmeniť aj názov. „To znamená, vecný obsah nespochybňujeme, chceme len, aby sa neuskutočňovala novela každý mesiac, pretože je to nedôstojné,“ tvrdil. Poslanci koalície mu dali za pravdu a novelu, ktorú predtým niektorí z nich sami spolupredkladali, zmietli zo stola.

Keď o päť mesiacov na to ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy veľkú novelu zákona o samosprávnych krajoch predložilo, zmena názvu na župy v nej chýbala.

S návrhom zapracovať do novely aj túto zmenu preto vystúpil poslanec KDH Rudolf Bauer (dnes KDS). „Opäť vystúpil poslanec Smeru, ktorý spôsobil, že to neprešlo,“ spomína.

Za tým, že župy nie sú župami aj oficiálne, je pravdepodobne i všeobecne zažitý predsudok o pôvode slova župa.

„Žiaľ, stále existuje veľká skupina poslancov, ktorá má odmietavý postoj k takémuto návrhu, pretože sa mylne domnievajú, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka,“ hovorí poslanec Smeru Ján Podmanický. Práve on zastavil Bauerov návrh.

Podmanický tvrdil, že zámena všetkých výrazov samosprávny kraj v zákone za pojem župa by nestačila, pretože výraz samosprávny kraj je aj v názve zákona. Potrebný by bol preto podľa neho úplne „nový zákon“. Že nešlo o hlavný dôvod, dnes priznáva aj Podmanický.

„Dostali politický pokyn, že nie. Táto vládna garnitúra nemá úprimnú snahu zmeniť to,“ hovorí Bauer.

Maďarské župy sú omyl

Jazykovedci i historici maďarský pôvod slova župa vyvracajú a prihovárajú sa za to, aby sa takýto názov používal. „Ide o slovo, ktoré má jednoznačne praslovanský pôvod a v maďarčine vôbec neexistuje,“ hovorí Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Tento pojem doteraz používajú Chorváti, ktorí majú 21 županijí. Navyše, v slovenčine sa bežne používajú slová, ktorých pôvod je v maďarčine. V tej slovo župa vôbec neexistuje.

Aj u nás známe maďarské extrémistické Hnutie 64 žúp sa v origináli volá Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom. Slovenská „župa“ je prekladom slova „vármegye“.

Na Slovensku boli župy oficiálne zavedené v prvej Československej republike v roku 1923. Nahradili menšie stolice z čias Uhorska.

Ministerstvo vnútra na otázku, prečo zmenu názvu samosprávnych krajov na župy do zákona nezapracovalo, neodpovedalo. „Nemáme problém zabezpečiť legislatívnu i technickú podporu takejto zmene, tá však musí vyplynúť z celospoločenskej diskusie. Očakávali by sme väčšiu iniciatívu zo strany predstaviteľov vyšších územných celkov,“ napísal hovorca ministerstva Erik Tomáš.

Zástupcovia samosprávnych krajov pojmy župa a župan používajú často. Bratislavský samosprávny kraj vydáva župné noviny, Trnavský župného spravodajcu. „Keby sme to nazvali noviny samosprávneho kraja asi by to bolo ľuďom vzdialené,“ hovorí predseda trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. „Neprotestujem, keď ma ľudia volajú župan“.

S používaním slova župan začali už Štúrovci

O pojme župa sme sa rozprávali s vedúcim Katedry archívnictva Filozofickej fakulty UK v Bratislave LEONOM SOKOLOVSKÝM, ktorý sa zaoberá terminológiou názvov historických územných celkov na našom území.

Ako sa pojem župa dostal do slovenčiny? Má tam miesto?

„Jednoznačne. Pojem župa do slovenskej terminológie zaviedol v druhej polovici 19. storočia historik Franko Víťazoslav Sasinek ako pomenovanie pre staré slovanské kmeňové územnosprávne celky. Slovo župa sa používalo aj v okolitých slovanských jazykoch.“

Ujalo sa medzi ľuďmi?

„Štúrovci nepotrebovali používať staroslovanské slovo župa, keďže pre vtedajšie územné celky ako Hont, Gemer alebo Orava sa používal slovenský pojem stolica. Do jazyka však zaviedli pojem župan a podžupan ako slovenský ekvivalent maďarského išpán. To je mimochodom maďarský variant pôvodného slova špán, ktoré bolo na Slovensku zaužívané v ranom stredoveku a Maďari ho prebrali s tým, že pred neho predhodili i. Štúrovci to ešte nevedeli rozoznať a slovo išpán považovali za maďarské.“

Kedy sa začali regióny nazývať župami?

„Oficiálne sa označenie župa začalo používať až po vzniku Československa, keď bol v roku 1920 prijatý takzvaný zákon o župnom zriadení. Pôvodne to mali byť kraje, ale Česi nám ustúpili. Zákon mal zjednotiť správne usporiadanie Čiech a Slovenska, keďže Česi dovtedy mali kraje a my stolice, ktorých bolo na našom území 21. Nový zákon vstúpil do platnosti od 1. januára 1923, ale napokon len na Slovensku, keďže českí politici si uvedomili, že niektoré novovytvorené župy na ich území by boli čisto nemecké. Na Slovensku vzniklo šesť žúp – Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická.“

Aký bol ich ďalší osud?

„Župné zriadenie u nás fungovalo do roku 1928, keď začalo na základe nového zákona platiť krajinské usporiadanie a vznikli takzvané krajiny alebo po česky země, a to Česká, Moravsko-Sliezska, Slovenská a Podkarpatskoruská. Župy sa opäť obnovili až počas slovenského štátu v rokoch 1940 – 1945, i keď aj vzhľadom na zmenu hraníc v mierne obmenenej podobe.“

Poslanec SNS Jozef Rydlo župy nechce, lebo vraj v ľuďoch evokujú maďarizáciu...

„To je absolútna demagógia. Ešte moji starí rodičia nehovorili o župách, ale o stoliciach, slovo župa v ich generácii až do roku 1918 nerezonovalo vôbec.“

Používajú sa tieto pojmy aj v maďarčine?

„Slovo župa či župan v maďarčine neexistuje, neexistovalo a žiadny Maďar by tomu nerozumel. Stolice sa v Uhorsku po maďarsky nazývali vármegye, dnes vypadlo slovo vár, čo znamená hrad a pre regióny používajú skrátené megye. Žiaľ, niektorí politici to nie sú ochotní akceptovať a odmietajú slovo župa ako maďarské, čo je nezmysel.“

Bolo by vhodné premenovať dnešné samosprávne kraje na župy?

„Som presvedčený, že sa tak dosiaľ nestalo len z neznalosti a nedostatku politickej vôle. Pojem župa má u nás jedinečný význam, iný taký pôvodný názov nemáme. Aj slovo kraj, ktoré teraz používame, k nám došlo z Česka.“

Michal Piško
VÚC je ťažká šifra

Ak účasť na tohtoročných krajských voľbách nevybočí z dlhodobejšieho trendu, bude rekordne nízka.

BRATISLAVA. Historicky prvé kolo krajských volieb sa konalo 1. decembra 2001 a účasťou ho „poctilo“ 26 percent voličov. O štyri roky to bolo už iba 18 percent. Taká slabá účasť voličov najlepšie ukazuje, že na Slovensku pojmy ako samosprávny kraj alebo vyšší územný celok znamenajú pre voličov málo, alebo sú pre nich ťažko zrozumiteľnou šifrou.

Ľudia si takzvané župy neosvojili. Otázkou len je, čo je najčastejším dôvodom tejto ľahostajnosti.

Viktor Nižňanský, bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy, trvá na tom, že „územné členenie nezodpovedá prirodzeným regiónom, s ktorými by sa obyvatelia vedeli viac stotožniť“. Vyššie územné celky si podľa neho nezaslúžia premenovanie na župy.

Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že väčšina ľudí nemá ani poňatia, o čom samosprávny kraj rozhoduje. S Nižňanským sa zhoduje v tom, že politici ani za osem rokov nedokázali ľuďom priblížiť význam a poslanie krajskej samosprávy. Jej celkový rozpočet pritom prevyšuje jednu miliardu eur.

Haulík odhaduje, že teraz bude volebná účasť na úrovni 18 až 23 percent. Každé voľby na Slovensku podľa neho sprevádza pokles účasti. Iba tohtoročné druhé kolo volieb prezidenta a eurovoľby sú výnimkou. Vtedy však zabrala „maďarská karta“.

Nižňanský hovorí, že politikom nezáujem ľudí vyhovuje. „Umožňuje legálne uchopiť nezanedbateľnú moc a vplyv.“ Nahráva tomu aj väčšinový viacmandátový systém. „Vzbudzuje potrebu rozsiahlych predvolebných koalícií, ktoré niekedy zaniknú už po zverejnení výsledkov volieb,“ dodáva Haulík.

Jozef Čavojec

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  7. Inteligencia vo všetkom
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  10. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  1. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  2. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  5. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  8. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  9. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 765
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 966
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 440
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 564
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 272
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 968
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 915
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 800
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 606
  10. Inteligencia vo všetkom 1 531

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Le Penová nie je Trump. Prečo sa prieskumy tentoraz nezmýlia

Agentúry nepredpovedali víťazstvo Trumpa ani brexit, vo Francúzsku by sa však už nemali mýliť.

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko.

ŠPORT

Brilantný súboj rozhodol génius. A provokoval gestami

Messi zatienil Ronalda. Barcelona vyhrala na pôde Realu Madrid 3:2.

KOMENTÁRE

Prečo prežívame v napätí francúzske voľby

O čo pôjde v druhom kole prezidentských volieb?

Neprehliadnite tiež

SaS chce, aby si školy a učitelia mohli vybrať učebnice podľa uváženia

Mnohým školám nestačia iba schválené učebnice, ktoré ministerstvo prepláca, tvrdí poslanec Branislav Gröhling.

Fico vidí budúcnosť EÚ v hlbšom vzájomnom rešpekte

Robert Fico preto vidí budúcnosť EÚ najmä v hlbšom vzájomnom rešpekte členských štátov.

Na Slovensku zistili prvý prípad importovaného ochorenia osýpok

Nakazeným je 25-ročný Talian, ktorý študuje v Košiciach.

Kaliňák sľubuje policajtom vyššie platy

Priemerný zárobok v polícii bol už pred januárovým zvýšením platov 1337 eur. Od júla má byť ešte vyšší.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop