„Krčmy", teda reštaurácie, puby, bary či pohostinstvá boli v poslednom čase mediálne frekventované. Prvého septembra začal platiť zákaz fajčenia v miestach, kde sa podáva strava, a k tomu sa pridal kontroverzný návrh na to, že všetky liehoviny musia mať v hrdle špeciálnu zátku, ktorá by zabraňovala spätnému nalievaniu do fľaše. Je to pre Slovákov prekážka, ktorá ich zastaví, alebo ju preskočia a budú fajčiť a piť tak ako doteraz?
Či sa nám to páči, alebo nie, krčma vždy bola pre Slovákov dôležitým miestom. Keďže Slovensko malo vidiecky, rurálny charakter, práve vidiecka krčma má historický význam - nielen ako miesto spíjania sa, ale aj spoločenský a do značnej miery aj kultúrny stánok. Krčma bývala centrom spoločenského života - v mestskom prostredí zasa zohrávali podobnú úlohu kaviarne či viechy - tie tvorili aj neopakovateľný kolorit Prešporku. Slovo krčma má praslovanský pôvod a vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch, prešlo dokonca aj do maďarčiny, rumunčiny a starej nemčiny.
Historický exkurz
Už od deviateho storočia boli obľúbenými nápojmi pivo, víno a medovina. Poldecák, typicky slovenská rekvizita, si získal obľubu od polovice 16. storočia. Masová obľuba pálenky nastala až od začiatku 19. storočia - vtedy sa začala páliť z amerického importu - zemiakov.
Popularita tohto alkoholu mala neblahý vplyv na spoločnosť. Reakciou boli spolky miernosti a striezlivosti, ktoré sa snažili obrodenci zakladať v druhej polovici 19. storočia. „Výstupok u nášho národa napospol rozšírený a na jeho duchovnej i telesnej záhube pracujúci je pijanstvo, opilstvo a menovite pitie pálenky," píše sa v dobovom článku z roku 1845. „Rozprasilo sa pitie tohoto hnusného nápoja medzi naším obecným ľudom tak, že mu je oddaný každý vek, oboje pohlavie, že sa s ním každá práca začína i dokonáva."
Je príznačné, že ľud začal z tejto devastácie obviňovať krčmárov (často židovských) a nie tých, ktorí do krčiem chodili.
Kúdoly dymu
Žijeme v časoch, keď slovo krčma nahradili modernejšie výrazy klub či pub, ale faktom je, že k rôznym komunitám vždy patrili podniky, ktoré v niektorých prípadoch dosiahli až kultové parametre. Aká smutná by bola normalizačná Bratislava bez Veľkých františkánov či umeleckej kaviarne U Michala? Kde by sa stretávali študenti Filozofickej fakulty, keby nebolo Krymu? Čo by bola VŠMU bez Depressa?
Jedno však mali najrôznejšie podniky vo všetkých obdobiach spoločné, nech by už boli kdekoľvek - kúdoly dymu. S tým je koniec, aspoň v prípadoch, ak sa v podniku podáva jedlo.
Novela zákona o ochrane nefajčiarov, ktorý zakazuje fajčenie v miestnostiach, kde sa podáva strava, začal platiť presne pred mesiacom. Ako prežili podniky prvých tridsať dní bez nikotínových závislých?
Vážny pokles
„Neverila by som, že medzi návštevníkmi našich reštaurácií je toľko fajčiarov," hovorí Jana, prevádzkarka niekoľkých bratislavských podnikov. „Zákaz fajčenia veľmi výrazne ovplyvnil návštevnosť aj tržbu. Prevádzkujeme tri reštaurácie, vo dvoch boli oddelené salóniky, ktoré sme predtým používali pre uzavreté spoločnosti, urobili sme z nich fajčiarske priestory. Tie praskajú vo švíkoch, kým hlavné nefajčiarske časti zívajú prázdnotou. V tretej reštaurácii nebol žiaden oddelený priestor, tam návštevnosť dramaticky klesla," komentuje Jana.
V ďalších puboch, ktoré prevádzkuje, sa nepodáva jedlo, takže sa tam fajčí. Hovorí, že sú stále plné. Bavíme sa o tom, že na Západe sa návštevnosť podnikov po zákaze fajčenia znížila, ale potom sa vrátila k normálu. „Áno, ale tam bola iná situácia," oponuje. „Zákaz bol celoplošný, aj v puboch. Takže ľudia si zvykli, že pivo a cigaretu si nedajú naraz, ale postupne, prijali tento fakt a keďže chceli ísť na pivo s kamarátmi, zmierili sa s tým. U nás sa stalo to, že si ľudia povedali, že jesť nemusia a namiesto reštaurácií začali chodiť do pubov," uzatvára Jana.
Žiadna tragédia
Ľubomír Ficker z veľkého pubu pod tržnicou na Trnavskom mýte to vôbec nevidí takto tragicky, aj keď hovorí, že presné čísla o tom, čo zákon spravil s tržbou, bude môcť povedať, až keď zavrú letné terasy, kde sa doteraz fajčilo. „Rozhodne máme podstatne lepší vzduch, čo je príjemné prekvapenie, pretože som si myslel, že máme ktovieakú úžasnú vzduchotechniku. Ak sa mám na to pozrieť z môjho osobného pohľadu, začal som menej fajčiť, čo je fajn," hovorí.
Ficker očakáva, že časť klientely odíde do fajčiarskych prevádzok a fajčiarov nahradia nefajčiarski zákazníci, ktorí doteraz nechodili, lebo im prekážal dym. Nemyslí si, že by to malo nejaký výrazný vplyv na pokles tržieb. „Ja s tým nemám problém a v budúcnosti by som bol za celoplošný zákaz fajčenia vo všetkých prevádzkach. A tento názor majú aj iní fajčiari, ktorých poznám."
Radšej nejesť
„Naše rozhodovanie bolo jednoduché, sme v prvom rade bar a nie reštaurácia," hovorí Radoslav Tomek, spolumajiteľ trendového klubu na Medenej ulici v Bratislave. „Tak sme zrušili bagety, nakladaný hermelín a iné jednoduché jedlá, čo sme podávali. Je však škoda, že ľudia si teraz nemajú k nápojom čo zajesť. Naši hostia teraz budú viac opití," hovorí so smiechom.
„Pritom máme stále aj nefajčiarsku miestnosť. Každopádne, v tom zákone je jeden veľký nezmysel, ktorý spočíva v tom, že do fajčiara sa musí vstupovať cez nefajčiar. Nechcem, aby ľudia fúkali dym do tváre niekomu, kto práve večeria." Tomek tvrdí, že takto postavený zákon obral ľudí o možnosť dať si akýkoľvek snack v podniku, kde sa fajčí, pokiaľ to nie je nejaký labyrint rôznych miestností so samostatnými vchodmi do fajčiara a nefajčiara.
„Predstavte si, že ste v hudobnom klube, kde sa fajčí. Ste tam celú noc, striedajú sa dídžeji a kapely, a vy máte po pár drinkoch chuť na niečo malé na jedenie. Pokiaľ však klub nemá päťdesiat percent priestoru vyčlenených ako nefajčiar, navyše so samostatným vchodom, tak si nemôžete dať ani hotdog, ktorý by ste zjedli nastojato z ruky," hovorí.
Slovo o fľaškách
S Radom Tomekom sa bavíme aj o navrhovanom zákone, podľa ktorého sa bude môcť v podnikoch nalievať iba z fliaš vybavených uzáverom, ktorý zabraňuje spätnému nalievaniu. Predstava, že by poprední producenti whisky, koňaku či iných značkových destilátov robili špeciálne fľašky pre slovenský trh, je dosť úsmevná.
„Nechcem o tom ani rozmýšľať, je to veľký nezmysel," hovorí Tomek. „Z viac ako deväťdesiat druhov tvrdého alkoholu z celého sveta, ktoré u nás predávame, má takú zátku len osem. Takýto zákon len radikálne obmedzí možnosť voľby pre spotrebiteľa. Ak má vláda pocit, že na Slovensku sa pančuje alkohol, nech zosilní kontroly a z pokút ten represívny aparát zaplatí. A navyše, nechajme to na spotrebiteľov. Keď mám pocit, že ma niekde klamú, a nedostávam to, za čo platím, tak tam predsa už nikdy neprídem."
Kým kostol je miestom komunikácie človeka s Bohom, krčmy, často susediace práve s kostolmi, reštaurácie, bary, kluby či puby sú miestami komunikácie človeka s človekom. Aj keď sú reči v nich často len krčmové, život sa neskladá len zo samých veľkých vecí. Zdá sa, že napriek kríze takýmto zariadeniam bankrot nehrozí. Veď kde inde sa dá o zákaze fajčenia či novom „zátkovom" zákone pokecať lepšie, ako v krčme.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
