BRATISLAVA. Stav vodných tokov na Slovenku sa v súčasnosti podľa vedúceho odboru kvality povrchových vôd Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Borisa Minárika zlepšuje. Ako podotkol pre TASR, veľký pokrok sa nedá vzhľadom na to, že sa v minulosti nerealizovali dostatočné opatrenia na čistenie vôd, dosiahnuť rýchlo.
Priblížil, že markantné znečisťovanie vôd sa začalo v rámci priemyselnej revolúcie. "Na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia sa nepozeralo na nič," povedal s tým, že zlá situácia vyvrcholila v 80. rokoch 20. storočia. Stav riek sa začal zlepšovať až v nasledujúcom desaťročí vzhľadom na prijímanie prvých opatrení.
Pracovníci SHMÚ monitorujú stav slovenských tokov tromi typmi meraní na 1800 bodoch. Ako objasnil Minárik, výsledky nie sú dobré približne na polovici z nich. Pokračoval, že najlepšia situácia je na horských tokoch, nasledujú väčšie rieky a najšpinavšie sú väčšinou malé toky. Na otázku, či na Slovensku existuje rieka, z ktorej by sa bez obáv napil, Minárik reagoval, že z horských tokov sa dá piť čistá voda, treba si však dať pozor na prípadný výskyt mikroorganizmov. Ľudia by sa, naopak, podľa neho mali vyvarovať najmä riekam v okolí banskej činnosti, kde sa vo vode môžu nachádzať ťažké kovy, ktoré nemožno odhaliť čuchom.
Rieky u nás znečisťujú organické a chemické látky, ktoré produkuje hlavne obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo. Problémom v prípade chemických látok je najmä to, že sú nebezpečné nielen pre prírodu, ale aj pre človeka, nakoľko sa môžu vyskytovať v potravinovom reťazci. Cieľom preto je, aby sa časom syntetické látky už vôbec nedostávali do vody. Ako ďalej ozrejmil Minárik, problémom sú aj dažde, ktoré spláchnu všetku špinu z okolia do riek. Kyslé dažde už, naopak, nespôsobujú také veľké problémy ako v minulosti. PH vôd však stále ovplyvňujú na severozápade krajiny. Informácie o konkrétnom znečistení danej rieky si môžu ľudia zistiť na webovej stránke SHMÚ.
Na Slovensku je však napriek problémom so znečistením dostatok vody. "Sme strecha Európy, u nás sa vody tvoria a odchádzajú od nás a ešte aj Dunaj nás dotuje relatívne čistou vodou," uviedol Minárik. Vysvetlil, že po vybudovaní Gabčíkova sa v okolí Bratislavy a na Žitnom ostrove ukázalo, že voda z Dunaja, ktorá sa tak do niektorých oblastí dostala, bola v lepšom stave ako dovtedy prítomná podzemná voda. Poznamenal tiež, že o kvalite vody z Dunaja svedčí aj fakt, že v maďarskej Budapešti slúži ako zdroj pitnej vody asi pre dva milióny ľudí.
Zlepšovaniu situácie vodných tokov by mal napomôcť plán, v ktorom sa pomenujú hlavné problémy. Ako priblížil Minárik, medzi tie patrí napríklad znečisťovanie živinami z obcí, kde ešte nie sú vybudované čističky alebo existujúce nefungujú dostatočne efektívne. Objasnil, že živiny vo vode nepredstavujú nebezpečenstvo iba pre človeka, ale aj pre flóru a faunu, nakoľko vytvárajú podmienky na niektoré dominantné a invazívne druhy, ktoré potláčajú pôvodné druhy rastlín a živočíchov.
Problémom sú aj poľnohospodárske hnojivá, ale v tomto smere sa podľa Minárika stav mierne zlepšuje, nakoľko sa hnojenie utlmuje. Na východe krajiny spôsobujú znečistenie aj PCB látky, ktoré zapríčiňujú ťažko odbúrateľné znečistenie. Nebezpečenstvo pre kvalitu vôd predstavujú aj ftaláty, ktoré produkuje priemysel. Čistote vôd nenapomáhajú ani staré ekologické záťaže, ktorých je na Slovensku približne 30.000.
Minárik vysvetlil, že prvý plán, ktorý bude v decembri, prinesie opatrenia, ktoré by mali dosiahnuť na vodných tokoch dobrý stav do roku 2015. Minárik v tejto súvislosti poznamenal, že laik niekedy nemusí divokú prírodu vnímať ako dobrý stav, ale to neznamená, že taký nie je. "Táto úloha je však finančne veľmi náročná," upozornil. Na margo spomínaného cieľa priblížil, že zabezpečenie odvádzania a čistenia vôd zo sídel nad 2000 obyvateľov do roku 2015, ktoré Slovensku vyplynulo zo vstupu do Európskej únie, by malo byť vyriešené.
Problémom sú, naopak, malé obce, kde na vybudovanie kanalizácií a čističiek chýbajú finančné prostriedky. Európska únia požaduje aj čistenie vôd od živín, ako sú dusík a fosfor. Minárik priblížil, že pri mestách nad 100.000 obyvateľov sa túto požiadavku podarí zrealizovať, pri menších mestách a obciach podľa neho však Slovensko precenilo svoje sily.
