BRATISLAVA. Traja členovia občianskeho združenia (OZ) Právo na bývanie budú zastupovať Slovensko v Bruseli 5. októbra na rokovaní pri príležitosti Svetového dňa nájomníkov.
"Požiadali nás, aby sme tam vystúpili a oboznámili s aktuálnou situáciou na Slovensku v oblasti riešenia problémov reštituovaných nájomných bytov. Do 15. septembra sme mali odovzdať príhovor, čo sme urobili," povedal pre TASR predseda OZ Kristián Straka, nájomník bytu v reštitučnom dome v bratislavskej časti Staré Mesto.
Zároveň pripomenul, že v Bruseli bol aj pred rokom, kedy sa OZ Právo na bývanie ako slovenský zástupca stalo novým členom Svetovej únie nájomníkov a na rokovaní bolo vyše 80 krajín sveta. Tam dostal príležitosť na vystúpenie a informoval o prijatých reštitučných zákonoch v rámci Československa a o stave po rozdelení štátu, akým smerom sa uberá Česko a akým Slovensko.
"Veľmi ich to zaujímalo a chcú vedieť, ako sme pokročili," zdôvodnil opätovný záujem Straka. Vraj tam nechce spomínať také detaily, že vlastníci reštituovaných domov úmyselne veľmi sťažujú životné podmienky nájomníkom, aby im čo najskôr uvoľnili byty. Bude hovoriť o tom, ako štát rieši situáciu týchto sporných nájomných bytov a kedy prisľúbil výstavbu náhradných bytov. Podobné bytové problémy ma viac bývalých socialistických krajín a v každej je iná situácia.
"Najbližšie k nám je Slovinsko a do Bruselu sa ideme tiež dozvedieť, ako dopadla sťažnosť, ktorú Slovinsko predložilo na Európsky súd pre ľudské práva. Ten má rozhodnúť, či boli dotknuté ich práva a v akom rozsahu," zdôvodnil Straka. Podľa neho toto rozhodnutie bude precedens, ktorý môže veľa znamenať pre budúcnosť v takto postihnutých krajinách a ovplyvní to aj slovenské zákony, ktoré sa majú prijať.
Menšie Slovinsko vraj rieši asi 30.000 nájomných bytov, kým u nás na žiadosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR sa prihlásili znevýhodnení obyvatelia iba z 923 bytov na celom Slovensku. Z nich najviac 706 je v Bratislave a z toho v Starom Meste 527. Podľa Straku len v tejto mestskej časti ich môže byť aj do 3000. Niektorí nájomníci sú v súdnom spore, ďalší si riešia tento problém individuálne a preto sa neprihlásili.
V Bruseli sa slovenskí zástupcovia chcú stretnúť aj s členmi Svetovej únie bezdomovcov, ktorí majú právo dať žalobu na Európsky súd pre ľudské práva za niektorú krajinu bez toho, aby v nej museli byť absolvované dlhodobé súdne spory. "My nechceme ísť touto cestou ako Slovinci," dodal Straka. Podľa neho Slovincov v tomto európskom súdnom spore zastupovali dvaja právnici, ktorých za to platila Európska komisia.
