BRATISLAVA. Možnosť rozhodnúť o županoch a poslancoch krajských parlamentov, ktoré rozdeľujú vyše miliardu eur (viac než 30 miliárd Sk), vraj využije necelá pätina voličov oproti 18 percentám v roku 2005.
Pomerne nízka účasť by mohla pomôcť malým stranám s disciplinovaným voličom, pomer síl medzi koalíciou a opozíciou sa však zásadne nezmení. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi sociológmi.
Občania budú o županoch a poslancoch krajských zastupiteľstiev rozhodovať 14. novembra, prípadné druhé kolo sa uskutoční o dva týždne neskôr. Odborníci už skôr upozornili, že výraznejšie zmeny na županských postoch neočakávajú; šancu na úspech nedávajú ani prípadným zástupcom extrémnej pravice, ktorí by mohli ťažiť z dočasnej popularity, vyvolanej viacerými zhromaždeniami proti údajnej kriminalite rómskej menšiny.
Haulík: Odvolí približne každý piaty
"Z prieskumov vyplýva, že by účasť mohla byť okolo 20 percent," povedal riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík. Naznačila to podľa neho aj účasť v tohtoročných voľbách hlavy štátu či eurovoľbách, ktorá bola o niečo vyššia ako v predchádzajúcich hlasovaniach. Výraznejší nárast voličského záujmu nepredpokladá ani Ján Baránek z agentúry Polis. "Regionálne voľby nelákajú, keďže voliči majú o práci županov iba hmlisté predstavy," zhodnotil. Hoci župani spolu s krajskými poslancami rozhodujú napríklad o strednom školstve či sociálnych veciach, voliči ich podľa Haulíka považujú za zbytočný medzistupeň medzi štátom a občanom.
Vyššia účasť oproti ostatným regiónom môže byť údajne v Trnavskom a Nitrianskom kraji; obyvateľov slovenskej národnosti by totiž mohla motivovať snaha obmedziť vplyv strán zastupujúcim príslušníkov zhruba pol miliónovej maďarskej menšiny. Vládne strany dokonca vytvorili v Nitrianskom kraji s opozíciou spoločnú koalíciu proti opozičnej SMK Pála Csákyho a novovzniknutej strane Most-Híd niekdajšieho predsedu SMK Bélu Bugára, ktoré presadzujú najmä záujmy Maďarov žijúcich na Slovensku.
SNS v izolácii
Slabá voličská účasť môže podľa oslovených odborníkov pomôcť stranám s disciplinovanými voličmi, ako je napríklad vládna ĽS-HZDS či opozičné KDH. O čosi lepšie výsledky ako v prieskumoch popularity by podľa Baránka mohli dosiahnuť aj SMK a Most-Híd. "Otázne je, ako si rozdelia hlasy predstaviteľov maďarskej menšiny," doplnil.
Výrazné rozdiely v rozložení síl na regionálnej úrovni oproti parlamentnej však sociológovia neočakávajú. Dlhodobo najvyššia popularita Smeru-SD premiéra Roberta Fica totiž podľa Baránka zabezpečí strane dostatočnú podporu aj pri nižšej účasti. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS zas bude ťažiť z voličskej priazne v najväčších slovenských mestách, poznamenal Baránek.
Naopak, pohoršiť si môže vládna SNS Jána Slotu. "Národniari čelili v predchádzajúcich mesiacoch viacerým podozreniam z korupcie, pričom v regionálnych voľbách sa v zásade ocitli v izolácii koaličných partnerov Smer-SD a ĽS-HZDS," uviedol Baránek. Vplyv SNS je však podľa Haulíka natoľko silný, aby odobrala hlasy prípadným extrémistickým zoskupeniam, ktoré by mohli ťažiť z pretrvávajúceho napätia medzi väčšinou a rómskou či maďarskou menšinou. Extrémistické združenie Slovenská pospolitosť v auguste začalo so zberom podpisov za vznik strany.
