Zatiaľ čo STV sa nevie dočkať peňazí za zmluvu so štátom, rozhlas ju nemusí ani podpísať.
BRATISLAVA. Od budúceho roka má nahradiť neustále štátne dotácie pre verejnoprávne médiá pravidelná finančná injekcia v podobe zmluvy so štátom. Slovenská televízia sa na nej už dohodla, zmluva so Slovenským rozhlasom je v nedohľadne.
Šéfka rozhlasu Miloslava Zemková vyčíta ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi (Smer), že nedodržal to, čo pri prijímaní novely zákona o rozhlase a STV sľuboval. Inštitút zmluvy so štátom, ktorý by garantoval systémové dofinancovanie rozhlasu a televízie.
Sporný účel zmluvy
Ministerstvo kultúry chce štátne peniaze dať prednostne na tvorbu domácich programov. Podľa rozhlasu tak koná nad rámec zákona. Rozhlas chce použiť peniaze okrem výroby aj na vysielanie, teda technické zabezpečenie.
Zemková nesúhlasí, aby išli štátne peniaze výhradne na výrobu programov, chce z nich kryť aj financovanie terestriálnych vysielačov. Rozhlas by mal podľa zmluvy každoročne dostávať navyše štyri milióny eur.
V súčasnosti má výdavky a príjmy na úrovni 30 miliónov eur. Hoci si obe strany podľa Nataše Slavíkovej zo Sekcie médií ministerstva kultúry „disproporcie“ vysvetlili, ministerstvo stále odmieta platiť vysielače.
„Právnici nijako nevysvetlili, ktoré ustanovenie zákona takejto požiadavke rozhlasu bráni. Zmluvou sa má podľa zákona financovať uskutočnenie programov vo verejnom záujme. Ja si uskutočnenie programu bez jeho vysielania neviem ani predstaviť,“ hovorí Zemková.
Ministerstvo trvá na svojom a žiada od rozhlasu ponuku pôvodných programov. Vylučuje pritom, že by pri výbere chcelo zasahovať, čokoľvek diktovať alebo ovplyvňovať.
Riaditeľka sa obáva tlaku aj preto, že ministerstvo ako spojka medzi štátom a rozhlasom bude mať dosah cez peniaze priamo na vysielanie. „V žiadnom prípade nemôže ísť o stratu nezávislosti. Ak však vedenie rozhlasu usúdi, že externé zdroje na výrobu programov nepotrebuje, štát zmluvu neuzavrie,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
STV sa cenzúry neobáva
Naopak, manažment STV sa na zmluve s Maďaričom zhodol. O stratu nezávislosti sa nebojí ani Martin Kákoš, predseda Rady STV, ktorá kontroluje televíziu. STV podľa Kákoša očakáva na najbližšie roky v zmluve minimálne 20 miliónov eur ročne.
„Stav zmluvy je taký, že po prerokovaní zmluvy so štátom na Rade STV ju ministerstvo kultúry predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie,“ povedala hovorkyňa STV.
Rozhlas ctí nezávislosť viac ako STV
Analytik si myslí, že verejnoprávny rozhlas je citlivejší na nezávislosť, a preto má aj väčší problém pristúpiť na návrhy, ktoré mu dáva ministerstva kultúry.
BRATISLAVA. Zmluvy so štátom pomôžu podfinancovaným verejnoprávnym médiám, divákom a poslucháčom však nemusia priniesť viac kvalitného programu vo verejnom záujme.
Ak aj prinesú, ľudia si za verejnoprávny program zaplatia až trikrát, hovorí mediálny analytik Radoslav Augustín, ktorý šéfuje portálu medialne.sk.
Okrem mesačných poplatkov za služby verejnoprávnych médií, tzv. koncesionárskych poplatkov, dáme STV a rozhlasu peniaze zo štátneho rozpočtu za zmluvu so štátom a pravidelne tiež prispievame reklamou, z ktorej majú médiá príjmy.
Keď objednáva štát
„Negatívny faktor zmlúv so štátom, samozrejme, je aj to, že teraz je permanentným objednávateľom služieb okrem ľudí už aj štát.
Tento model môže byť nebezpečný, pretože jedným zo zmyslov duálneho systému je práve nezávislosť médií verejnej služby,“ upozorňuje Augustín.
Iný pohľad na verejnoprávnosť
Analytik povedal, že pri STV, ktorá hospodári stratovo a dlhodobo problémovo, je obava o peniaze, ktoré môžu padnúť do čiernej diery.
Rozhlas sa podľa neho správa ekonomicky zodpovedne a správne podotýka, že je riziko, ak bude chcieť štát hovoriť do podoby programových výstupov, myslí si Augustín.
„Do akej miery je hrozba reálna, ukážu až zmluvy. Rozdielna reakcia na zmluvy manažmentmi rozhlasu a STV je zrejme spôsobená odlišným chápaním vymedzenia média verejnej služby voči štátu, v prípade rozhlasu väčšou citlivosťou na udržanie statusu nezávislosti.
Tá sa viditeľne prejavuje aj v spravodajstve,“ povedal Augustín.
jgl
Rozhlasová rada so zmluvou súhlasí
O zmluve medzi štátom a rozhlasom hovorí jeho generálna riaditeľka Miloslava Zemková.
Cítite tlaky z Rozhlasovej rady, aby ste podpísali zmluvu na financovanie výroby domácej tvorby?
„Stanovisko rady je jednoznačné. Rada nesúhlasí s naším riešením systémovo dofinancovať celý rozhlas, chce rovnako ako ministerstvo podporiť len pôvodnú tvorbu.“
Čo ste mysleli tým, že rozhlas za zmluvu nepredáte?
„Výrok sa vzťahuje na tie požiadavky ministerstva, ktoré v zmluve rozhlas nemohol akceptovať. Ak by ich akceptoval, ministerstvo by prebralo významné riadiace, kontrolné a rozhodovacie právomoci iných orgánov (pozn. red. Rozhlasovej rady, Dozornej komisie SRo, GR SRo, NKÚ). Dohodli sme sa, že nezákonné ustanovenia v zmluve nebudú.“
Ak by ste takúto zmluvu mali podpísať, odišli by ste z vedenia rozhlasu?
„Nepodpíšem zmluvu, ktorá by bola nezákonná, alebo pre rozhlas nevýhodná alebo nerealizovateľná. To nie je porušenie žiadnej z povinností riaditeľa rozhlasu, takže nevidím dôvod na odchod. Rozhlas bude ďalej normálne fungovať aj v prípade, že k podpisu zmluvy nedôjde.“
Prečo by rozhlas nemal financovať tvorbu zo štátnych peňazí, keď STV ich chce primárne získať práve na tento účel?
„Môže financovať aj programy, ale musí mať pri použití štátnych finančných prostriedkov právnu istotu a jasne dohodnuté pravidlá. Navrhované kontrolné mechanizmy mu túto istotu nedávajú.
Aj STV si už uvedomuje, že financovanie niektorých programov zo štátneho rozpočtu jej nerieši ostatné podfinancované oblasti. STV síce vyrobí Najväčšieho Slováka, ale z účelovej dotácie nezaplatí dlhy, ani nekúpi nový prenosový voz.“
jgl
