BRATISLAVA. Za najväčšiu prekážku v zamestnaní považujú rómske ženy obmedzené možnosti práce a diskrimináciu z pohľadu etnicity. Vyplýva to z projektu Dáta o ľudských právach rómskych žien, ktorý realizovalo občianske združenie (OZ) Kultúrne združenie Rómov (KZR) Slovenska. "Mnoho výstupných analýz potvrdilo predpoklady, ktoré sme vkladali do projektu. Zároveň sa vygenerovalo veľa poznatkov, ktoré doteraz neboli preskúmané najmä z hľadiska rodovej perspektívy," uviedla pre TASR hlavná koordinátorka projektu Andrea Bučková.
Prieskum bol zacielený na skúmanie problematiky a postavenia rómskych žien na Slovensku. Mal niekoľko oblastí - od vzdelávania až po postavenie v rodine. Výsledkom prieskumu je 618 dotazníkov od 310 žien a 308 mužov. Výskum bol realizovaný v 98 vybraných lokalitách rôznej veľkosti a typu v okresoch Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja.
Jednou z tém prieskumu bolo aj postavenie samotnej ženy v rodine a jej vnímanie. "Väčšina žien sa prikláňala k tomu, že to vníma ako nerovnocenné. Ich vnútorná sebareflexia jasne dáva odkaz, že je potrebné, aby sa veľmi vysoko akcentovala táto problematika a dával sa zreteľ aj na tento fakt," skonštatovala Bučková. Čo sa týka plánov do budúcnosti, viacero respondentov vyjadrilo potrebu a záujem odísť do zahraničia. Dôvodom bola podľa Bučkovej skutočnosť, že sa respondenti nemohli rovnomerne a rovnocenne uplatniť na trhu práce.
V oblasti vzdelávania priniesol projekt veľa poznatkov, ako vnímajú respondenti problematiku nízkej úrovne vzdelania, jednak svojej, ale aj z pohľadu budúcnosti svojich detí. "Od nerovnocennej štartovacej dráhy, to znamená sociálne prostredie, mnohokrát neschopnosť pomôcť deťom pri plnení si školských vedomostí, pretože ich vedomosti jednoducho nie sú na takej úrovni, až po rôzne skúsenosti s diskriminačnými praktikami," dodala Bučková.
Výsledky prieskumu by sa podľa jej slov mali zohľadniť v politike, od lokálnej až po národnú úroveň, pretože SR vstupom do Európskej únie má záväzky aj vo vzťahu k rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Projekt realizovalo KZR aj preto, že na Slovensku pretrváva obrovský deficit informácií o rómskej populácii vo všeobecnosti i v separovaných komunitách.
"Konštatujú to mnohé oficiálne dokumenty i vedecké analýzy a štúdie. Dôvodom je ťažká dostupnosť respondentov, neadekvátnosť výskumných nástrojov a metód, problém získavania dôvery respondentov a podobne. Táto absencia informácií sa ešte znásobuje, keď sa hovorí o ľudských právach žien vo vzťahu k tejto komunite," konštatovala Bučková.
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič považuje otázku rodovej rovnosti za lakmusový papierik modernej spoločnosti a nástroj búrania zažitých stereotypov. "V súvislosti s týmto výskumom poveril splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ľudovíta Galbavého analýzou dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k rómskej menšine. So zisteniami bude Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ďalej pracovať," uviedol pre TASR hovorca podpredsedu vlády SR Michal Kaliňák.
Vicepremiér zároveň zdôraznil, že autori výskumu by mali s jeho obsahom a výsledkami oboznámiť Slovenské stredisko pre ľudské práva.
