Prvé kolo župných volieb bude o päť týždňov. Odvčera je jasné, z akých mien si v novembri vyberieme 408 poslancov a osem predsedov ôsmich samosprávnych krajov.
BRATISLAVA. Od pondelka polnoci je jasné, koho volebné koalície, strany i nezávislí kandidáti vyšlú do župných volieb. Županom sa chce stať 57 ľudí, poslancami tisíce.
Koalície strán podporujúcich kandidátov na županov sa rôznia s koalíciami pre voľby župných poslancov. Menšie strany vlastného kandidáta na župana všade nepostavili a podporili aj kandidátov väčších strán.
Komentár Mariána Leška o voľbách do VÚC: Všetko je možné iba v "politike"
Dva silné bloky
Zo županských i poslaneckých koalícií je jasné, že vo voľbách sa stretnú dva silné bloky. Smer a HZDS podporujú spoločného župana v šiestich krajoch, na poslancov idú spolu v siedmich. Výnimkou sú Košice, kde Smer i HZDS pôjdu osve. Pri županoch sa HZDS na spoločnom kandidátovi so Smerom nedohodlo iba v Trnave a Nitre, kde Smer podporuje odídencov z HZDS Tibora Mikuša a Milana Belicu.
Druhým blokom je koalícia SDKÚ-KDH, ktorá podporuje spoločného kandidáta na župana vo všetkých ôsmich krajoch, koalíciu pre voľbu poslancov nevytvorili iba v Košiciach.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Špecifickým prípadom je Nitra, kde opäť vznikla široká protimaďarská koalícia Smer-HZDS-SDKÚ-KDH, Belicu podporuje táto koalícia bez HZDS.
SMK a SNS, partneri oboch blokov z parlamentnej úrovne, ostávajú osamotení. SMK sa pridá k pravicovej koalícii iba v Bratislavskom kraji, SNS pribrali Smer a HZDS iba v Trnave.
Vytvorenie dvoch silných blokov je v regionálnych voľbách novinkou a naznačuje posun na slovenskej politickej scéne. Pred štyrmi rokmi nevytvoril Smer a HZDS koalíciu na poslancov v žiadnom kraji (okrem slovenskej koalície v Nitre), nemali ani spoločného kandidáta na župana. Naopak, vo viacerých krajoch boli najväčšími konkurentmi.
Príprava na veľké voľby
Aj spolupráca SDKÚ a KDH bola striedmejšia, kandidátky na poslancov spolu predložili v štyroch krajoch, na župana len v troch. Vo viacerých krajoch šli SDKÚ a KDH proti sebe v koalícii so Smerom alebo HZDS.
Podpredseda SDKÚ Milan Hort hovorí, že tesnejšia spolupráca SDKÚ a KDH je výsledkom skúsenosti s vládnutím koalície na celoštátnej úrovni. „Uvedomili sme si, že Slovensko potrebuje iný štýl vládnutia. A naše dohody v regionálnych voľbách sú dobrým predpokladom na to, aby sa to naplnilo aj v parlamentných voľbách.“
Podpredseda Smeru Vladimír Maňka naopak tvrdí, že tesné spojenectvo s HZDS nebude mať vplyv na utváranie koalícií po parlamentných voľbách.
„V menších voľbách funguje spolupráca inak ako vo veľkej politike. Z analýz, ktoré sme si spravili pre regionálne voľby, nám koalícia Smeru s HZDS vyšla ako najefektívnejšia z hľadiska volebného úspechu,“ povedal.
Župy lákajú funkciami
O prácu poslanca je čoraz väčší záujem. Na naše pomery je ich však veľa, a preto môžu chýbať peniaze na iné veci.
BRATISLAVA. Krajská politika zjavne láka čoraz viac ľudí. Neplatí to príliš o volebnej účasti, určite však o funkciách. Z údajov, ktoré poskytli samosprávne kraje, vyplýva, že záujem o miesto krajského poslanca vzrástol.
Kandiduje viac ľudí
V roku 2005 do volieb zastupiteľstva kandidovalo 2816 osôb. Do tohto pondelka prostredníctvom kandidátok politických strán alebo samostatne prejavilo záujem o miesto krajského poslanca najmenej 3013 ľudí. Jedine žilinská župa ich podľa jej hovorcu Petra Kubicu ešte nespočítala.
Najviac záujemcov o takúto prácu je v Prešovskom a Košickom kraji – v oboch vyše 500. Len tesne pod touto hranicou je počet kandidátov v Banskobystrickom kraji.
V porovnaní s rokom 2005 pribudlo najviac kandidátov v Banskobystrickom kraji. Z 342 sa ich počet vyšplhal na 496. Naopak, v Košiciach ich zatiaľ ako v jedinom kraji zaregistrovali menej.
Máme priveľa poslancov
Kým krajské volebné komisie neoveria platnosť kandidátnych listín, platí, že o miesta v krajských parlamentoch sa tento rok uchádza najmenej o 180 ľudí viac ako v minulých voľbách. Kresiel však bude menej.
Nitrianska župa síce zvýšila počet mandátov z 52 na 54, no bratislavská ich znížila – z 50 na 44. Obyvatelia Slovenska teda 14. novembra zvolia 408 poslancov. Na počet obyvateľov to je stále viac ako napríklad v susednom Česku.
Kým u nás na 100–tisíc obyvateľov štatisticky pripadá 7,5 poslanca, v Česku 6,4.
Radový krajský poslanec na Slovensku môže tento rok dostať odmeny najviac 5910 eur. Od budúceho roka to bude o čosi viac, pretože 1. januára sa zvýši minimálna mzda – jej 20–násobok zhora ohraničuje odmenu.
Jozef Čavojec
Nezávislých tento rok pribudne
Krajská politika zatiaľ nepraje kandidátom bez straníckej podpory. Ak ich bude viac, mohli by ju ovplyvňovať.
BRATISLAVA. Politické strany budú mať v tohtoročných krajských voľbách väčšiu konkurenciu. Nezávislých kandidátov na krajského poslanca je viac ako v roku 2005.
„Aj tento rok kandidujem ako nezávislý, hoci boli ponuky z politických strán prijať miesto na ich kandidátke,“ hovorí Jozef Marec. Lekár z Čadce si myslí, že ľudia sú zhnusení tým, čo predvádzajú lídri politických strán a ich nominanti. Nielen on potvrdzuje, že nezávislý poslanec má obmedzené možnosti presadiť svoje návrhy.
„Je mimo straníckych klubov, ktoré sa dostanú oveľa rýchlejšie k informáciám, úspešnejšie presadzujú plnenie svojich predvolebných sľubov a, žiaľ, aj svojich osobných záujmov,“ hovorí Ľubomír Bažík zo Žiliny. Ďalší lekár zo žilinského regiónu tvrdí, že nezávislí „vo veľkej väčšine kooperujú s vládnou mocou vo všetkom, pokiaľ sa splnia ich požiadavky“.
Do polnoci z pondelka sa samostatne prihlásilo do volieb poslancov najmenej 484 ľudí. Pred štyrmi rokmi to bolo o 93 menej, ale tento rozdiel bude ešte väčší, keď počet nezávislých kandidátov zverejní trenčianska župa. Včera odmietla údaj poskytnúť. Najviac, 129 ľudí bez straníckej podpory kandiduje v Žilinskom kraji.
Regionálne hnutia nezávislých, aké poznajú v Česku, zatiaľ nemáme. U susedov vznikli ako reakcia na nadvládu najsilnejších strán – ODS a ČSSD.
Jedno takéto združenie, Nezávislí starostové pro kraj, ktoré pôsobilo predovšetkým v Zlínskom kraji, sa zmenilo na celoštátnu stranu „Starostové a nezávislí“ a tá je zastúpená vo väčšine krajských parlamentov.
Aj na Slovensku väčšinou uspejú ako nezávislí iba primátori alebo starostovia, ktorí sú asi najznámejšími regionálnymi osobnosťami. Lekári, podnikatelia či umelci sú v rebríčku až za nimi. Primátor Pezinka Oliver Solga (na snímke SME – Pavol Funtál) sa stal krajským poslancom ako nezávislý, ale tento rok urobil zmenu. Prijal ponuku kandidovať za koalíciu SDKÚ, KDH, SMK a OKS. „Niekedy treba jasne definovať postoje a niesť aj riziko.“
Jozef Čavojec
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
