Prvé kolo župných volieb bude o päť týždňov. Odvčera je jasné, z akých mien si v novembri vyberieme 408 poslancov a osem predsedov ôsmich samosprávnych krajov.
BRATISLAVA. Od pondelka polnoci je jasné, koho volebné koalície, strany i nezávislí kandidáti vyšlú do župných volieb. Županom sa chce stať 57 ľudí, poslancami tisíce.
Koalície strán podporujúcich kandidátov na županov sa rôznia s koalíciami pre voľby župných poslancov. Menšie strany vlastného kandidáta na župana všade nepostavili a podporili aj kandidátov väčších strán.
Dva silné bloky
Zo županských i poslaneckých koalícií je jasné, že vo voľbách sa stretnú dva silné bloky. Smer a HZDS podporujú spoločného župana v šiestich krajoch, na poslancov idú spolu v siedmich. Výnimkou sú Košice, kde Smer i HZDS pôjdu osve. Pri županoch sa HZDS na spoločnom kandidátovi so Smerom nedohodlo iba v Trnave a Nitre, kde Smer podporuje odídencov z HZDS Tibora Mikuša a Milana Belicu.
Druhým blokom je koalícia SDKÚ-KDH, ktorá podporuje spoločného kandidáta na župana vo všetkých ôsmich krajoch, koalíciu pre voľbu poslancov nevytvorili iba v Košiciach.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Špecifickým prípadom je Nitra, kde opäť vznikla široká protimaďarská koalícia Smer-HZDS-SDKÚ-KDH, Belicu podporuje táto koalícia bez HZDS.
SMK a SNS, partneri oboch blokov z parlamentnej úrovne, ostávajú osamotení. SMK sa pridá k pravicovej koalícii iba v Bratislavskom kraji, SNS pribrali Smer a HZDS iba v Trnave.
Vytvorenie dvoch silných blokov je v regionálnych voľbách novinkou a naznačuje posun na slovenskej politickej scéne. Pred štyrmi rokmi nevytvoril Smer a HZDS koalíciu na poslancov v žiadnom kraji (okrem slovenskej koalície v Nitre), nemali ani spoločného kandidáta na župana. Naopak, vo viacerých krajoch boli najväčšími konkurentmi.
Príprava na veľké voľby
Aj spolupráca SDKÚ a KDH bola striedmejšia, kandidátky na poslancov spolu predložili v štyroch krajoch, na župana len v troch. Vo viacerých krajoch šli SDKÚ a KDH proti sebe v koalícii so Smerom alebo HZDS.
Podpredseda SDKÚ Milan Hort hovorí, že tesnejšia spolupráca SDKÚ a KDH je výsledkom skúsenosti s vládnutím koalície na celoštátnej úrovni. „Uvedomili sme si, že Slovensko potrebuje iný štýl vládnutia. A naše dohody v regionálnych voľbách sú dobrým predpokladom na to, aby sa to naplnilo aj v parlamentných voľbách.“
Podpredseda Smeru Vladimír Maňka naopak tvrdí, že tesné spojenectvo s HZDS nebude mať vplyv na utváranie koalícií po parlamentných voľbách.
„V menších voľbách funguje spolupráca inak ako vo veľkej politike. Z analýz, ktoré sme si spravili pre regionálne voľby, nám koalícia Smeru s HZDS vyšla ako najefektívnejšia z hľadiska volebného úspechu,“ povedal.
O prácu poslanca je čoraz väčší záujem. Na naše pomery je ich však veľa, a preto môžu chýbať peniaze na iné veci.
BRATISLAVA. Krajská politika zjavne láka čoraz viac ľudí. Neplatí to príliš o volebnej účasti, určite však o funkciách. Z údajov, ktoré poskytli samosprávne kraje, vyplýva, že záujem o miesto krajského poslanca vzrástol.
Kandiduje viac ľudí
V roku 2005 do volieb zastupiteľstva kandidovalo 2816 osôb. Do tohto pondelka prostredníctvom kandidátok politických strán alebo samostatne prejavilo záujem o miesto krajského poslanca najmenej 3013 ľudí. Jedine žilinská župa ich podľa jej hovorcu Petra Kubicu ešte nespočítala.
Najviac záujemcov o takúto prácu je v Prešovskom a Košickom kraji – v oboch vyše 500. Len tesne pod touto hranicou je počet kandidátov v Banskobystrickom kraji.
V porovnaní s rokom 2005 pribudlo najviac kandidátov v Banskobystrickom kraji. Z 342 sa ich počet vyšplhal na 496. Naopak, v Košiciach ich zatiaľ ako v jedinom kraji zaregistrovali menej.
Máme priveľa poslancov
Kým krajské volebné komisie neoveria platnosť kandidátnych listín, platí, že o miesta v krajských parlamentoch sa tento rok uchádza najmenej o 180 ľudí viac ako v minulých voľbách. Kresiel však bude menej.
Nitrianska župa síce zvýšila počet mandátov z 52 na 54, no bratislavská ich znížila – z 50 na 44. Obyvatelia Slovenska teda 14. novembra zvolia 408 poslancov. Na počet obyvateľov to je stále viac ako napríklad v susednom Česku.
Kým u nás na 100–tisíc obyvateľov štatisticky pripadá 7,5 poslanca, v Česku 6,4.
Radový krajský poslanec na Slovensku môže tento rok dostať odmeny najviac 5910 eur. Od budúceho roka to bude o čosi viac, pretože 1. januára sa zvýši minimálna mzda – jej 20–násobok zhora ohraničuje odmenu.
Krajská politika zatiaľ nepraje kandidátom bez straníckej podpory. Ak ich bude viac, mohli by ju ovplyvňovať.
BRATISLAVA. Politické strany budú mať v tohtoročných krajských voľbách väčšiu konkurenciu. Nezávislých kandidátov na krajského poslanca je viac ako v roku 2005.
„Aj tento rok kandidujem ako nezávislý, hoci boli ponuky z politických strán prijať miesto na ich kandidátke,“ hovorí Jozef Marec. Lekár z Čadce si myslí, že ľudia sú zhnusení tým, čo predvádzajú lídri politických strán a ich nominanti. Nielen on potvrdzuje, že nezávislý poslanec má obmedzené možnosti presadiť svoje návrhy.
„Je mimo straníckych klubov, ktoré sa dostanú oveľa rýchlejšie k informáciám, úspešnejšie presadzujú plnenie svojich predvolebných sľubov a, žiaľ, aj svojich osobných záujmov,“ hovorí Ľubomír Bažík zo Žiliny. Ďalší lekár zo žilinského regiónu tvrdí, že nezávislí „vo veľkej väčšine kooperujú s vládnou mocou vo všetkom, pokiaľ sa splnia ich požiadavky“.
Do polnoci z pondelka sa samostatne prihlásilo do volieb poslancov najmenej 484 ľudí. Pred štyrmi rokmi to bolo o 93 menej, ale tento rozdiel bude ešte väčší, keď počet nezávislých kandidátov zverejní trenčianska župa. Včera odmietla údaj poskytnúť. Najviac, 129 ľudí bez straníckej podpory kandiduje v Žilinskom kraji.
Regionálne hnutia nezávislých, aké poznajú v Česku, zatiaľ nemáme. U susedov vznikli ako reakcia na nadvládu najsilnejších strán – ODS a ČSSD.
Jedno takéto združenie, Nezávislí starostové pro kraj, ktoré pôsobilo predovšetkým v Zlínskom kraji, sa zmenilo na celoštátnu stranu „Starostové a nezávislí“ a tá je zastúpená vo väčšine krajských parlamentov.
Aj na Slovensku väčšinou uspejú ako nezávislí iba primátori alebo starostovia, ktorí sú asi najznámejšími regionálnymi osobnosťami. Lekári, podnikatelia či umelci sú v rebríčku až za nimi. Primátor Pezinka Oliver Solga (na snímke SME – Pavol Funtál) sa stal krajským poslancom ako nezávislý, ale tento rok urobil zmenu. Prijal ponuku kandidovať za koalíciu SDKÚ, KDH, SMK a OKS. „Niekedy treba jasne definovať postoje a niesť aj riziko.“
