BRATISLAVA. Predavačka alebo čašník, ktorí síce majú pracovnú zmluvu, ale zamestnávateľ za nich neplatí odvody – to je u nás typický príklad nelegálne zamestnaného človeka. Vyplýva to z chystanej správy o nelegálnej práci za prvý polrok 2009.
Prípady čiernej práce Kraje
1. Banskobystrický – 131 2. Prešovský – 123 3. Bratislavský – 114
Okresy
1. Bratislava I – 48 2. Bratislava V – 43 3. Prešov – 42
Zdroj: Inšpektorát práce, I. polrok 2009
Oproti rovnakému obdobiu minulého roku stúpol počet nelegálne pracujúcich, a zmenilo sa aj poradie odvetví, ktoré majú s čiernou prácou najväčší problém. Stavebníctvo na prvom mieste vystriedali veľko a maloobchod, reštaurácie a hotely.
Premiér Robert Fico si za jednu z priorít stanovil „urobiť poriadok“ s čiernou prácou. Počet kontrol z Národného inšpektorátu práce sa oproti prvému polroku 2008 zvýšil dvaapolnásobne a inšpektori odhalili o vyše 15 percent viac nelegálne zamestnaných. „Tejto oblasti sa venuje veľká pozornosť pre hospodársku krízu, keďže sa predpokladá vo zvýšenej miere zneužívanie zamestnancov,“ povedala jeho hovorkyňa Slavena Vorobelová.
„Zamestnávatelia si môžu vyberať. A nezamestnaní prijmú akékoľvek podmienky,“ hovorí Alexander Jakubička z úradu práce v Považskej Bystrici. Pritom si podľa neho neuvedomujú, že čiernou prácou prichádzajú o dôchodok či podporu v nezamestnanosti.
Marián Strmeň z Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici povedal, že pracujúci pred kontrolami neraz utekajú a zamestnávatelia sa odvolávajú na známosti.
Beata
Balogová
