BRATISLAVA. Vďaka prostriedkom slovenskej rozvojovej pomoci - Slovak Aid - vznikol v Srbsku vôbec prvý ekosad. Povedal predseda Združenia pestovateľov a občanov Zdravo Organic v Selenči Jozef Gašparovski na prezentácii sadu, ktorý si bola pozrieť riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Eva Kolesárová aj riaditeľka regionálneho úradu FAO (Food and Agriculture Organization - Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) Mária Kadlečíková.
Na šesťhektárovom pozemku zatiaľ vysadili na jednom hektári jablone a hurmikaki, ďalšiu časť vysadia autochtónnymi odrodami, teda tradičnými starými odrodami broskýň, marhúľ, slív aj jabloní, ktoré sa v tomto regióne pestovali a sú odolné a pripravené, uviedol pre agentúru SITA Stanislav Šilhár z Biocentra v Modre. Hurmikaki bol doplňujúci nápad, pretože sa rozširuje jeho pestovanie v Slovinsku. Je to veľmi atraktívna plodina, ktorá dobre rodí a tieto podmienky sú pre ňu vhodné. "Navyše nevyžaduje chemickú ochranu, takže je optimálna pre ekologické poľnohospodárstvo," vyhlásil Šilhár. Sad je oplotený, sú v ňom zavlažovacie zariadenia aj protiľadovcová ochrana. Predpokladané náklady na celý projekt sú vyše 100-tisíc eur.
Doteraz dovážali jablká z okolia a ekologické zo slovenských Ostratíc a tiež zo Srbska. "Problém Srbska nie je v tom, že by nerobili ekologické poľnohospodárstvo, ale nemajú kontrolný orgán, ktorý by bol akreditovaný pre Európsku úniu. Produkt teda museli nechať akreditovať v členských krajinách EÚ, čo ho enormne predražilo," posťažoval sa Šilhár. Takýto orgán vznikne vďaka inému projektu Slovak Aid. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Srbsku vybuduje systém ekologickej poľnohospodárskej výroby na európskej úrovni.
Cieľom projektu je vytvoriť modelový biosad s ovocnými stromami, viničom a zeleninou. Projekt zavedenia ekologickej produkcie a vytvorenie modelového ekologického sadu v Selenči vznikol ako idea na podporu predchádzajúcich aktivít, kedy Slováci zvyšovali hygienické štandardy v konzervárni. Výrobcovia chceli robiť ekologické potraviny a rozhodli sa sami si ekologicky pestovať suroviny. Po diskusii nakoniec vznikla myšlienka nerobiť ten sad len účelovo, ale urobiť ho ako modelový, ako poradenskú základnú jednotku ekologického poľnohospodárstva pre oblasť Vojvodiny, vysvetlil Šilhár. "Robíme modelový sad ako cvičné pracovisko a robíme modelovú dokumentáciu, ktorá umožní školiť a pripravovať ľudí pre ekologické poľnohospodárstvo," vysvetlil Šilhár. Je modelovým sadom pre celú krajinu a po reforme vzniknú dve centrá ekovýroby. Okrem Selenče by to malo byť zatiaľ nespresnené stredisko na juhu krajiny, informoval Gašparovski.
V rámci ekologickej výroby je v Selenči aj chladiareň, kde skladujú ovocie a zeleninu, a konzerváreň. V konzervárni vyrábajú najmä ekologické šťavy - okrem jabĺk aj z cvikly a mrkvy. Konzerváreň pomohli tiež zmodernizovať Slováci. Asi pred rokom a pol sa skončil projekt zameraný na zlepšenie hygienických podmienok v konzervárni a dosiahnutie európskych štandardov. Slováci teda nekupovali technológie a z celej konzervárne slovenský vklad predstavuje asi dve až tri percentá. Pomohlo im to však najmä v tom, že bez problémov dostali európsky certifikát. Projekt bol financovaný z prostriedkov Slovak Aid ešte vtedy, keď fungoval Fond Bratislava-Belehrad. Vklad do projektu bol približne na rovnakej úrovni ako najnovší projekt ekosadu.
