BRATISLAVA. Rezort chce prostredníctvom neho plniť ciele Lisabonskej stratégie, podľa ktorej sa má celková podpora vedy a techniky v Európskej únii zvýšiť na tri percentá z HDP.
Štátny rozpočet má pre vedu a techniku poskytovať len tretinu požadovaných peňazí, zvyšné dve tretiny podľa stratégie zabezpečujú podnikateľské zdroje. "Tento materiál je motivačný nástroj na to, aby sme súkromný sektor v úvodzovkách trošičku prinútili, aby investoval do vedy a výskumu podstatne viac," tvrdí Mikolaj. Dôvodom je podľa neho štatistika, ktorá hovorí, že Slovensko je vo financovaní vedy z podnikateľského sektoru na poslednom mieste v Európskej únii.
Problémová spoluúčasť
Spoluúčasť podnikateľských peňazí na podpore vedy a techniky u nás je však problematická, v rokoch 2005 až 2007 mala klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo Európa hovorí o troch percentách HDP, vláda Roberta Fica sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala dosiahnuť úroveň financovania vedy a techniky aspoň 0,8 percenta HDP.
Mikolaj sa snažil predložiť nový model financovania na stredajšom rokovaní vlády, avšak ministri o ňom nerokovali. Počkajú si ešte na víziu vedy, ktorú pripravuje Slovenská akadémia vied. "Chceme, aby išli na rokovanie vlády spolu, aby sme ich mohli v nadväznosti spojiť," uviedol Mikolaj. Ako dodal, vláda by sa im mohla venovať v priebehu dvoch mesiacov.
Hlavným cieľom nového modelu je vytvárať podmienky pre zlepšenie spolupráce medzi vysokými školami, Slovenskou akadémiou vied a podnikateľskou sférou v oblasti vedy a techniky a tiež zvýšenie investovania podnikateľskej sféry do vedy a techniky. V tomto duchu nový model financovania ráta s podporou vzniku a rozvoja inkubačných centier: start-up, spin off (zo štátneho rozpočtu), technologických inkubátorov (zo štátneho rozpočtu), vedecko-technologických parkov (zo štátneho rozpočtu), národného systému pre transfer technológií (z operačného programu Výskum a vývoj a zo štátneho rozpočtu) a výskumno-vývojových centier (z operačného programu Výskum a vývoj).
