Spory, korupcia, mafiánske praktiky. Aj to sú témy, ktorým sa venujú investigatívni reportéri. Naše elektronické médiá od pátrania postupne ustupujú – nestojí im za problémy.
BRATISLAVA. Prípad, ktorým na jar polícia znepokojila slovenskú verejnosť, mal zrejme úplne iný priebeh. Pedofilné orgie sa v kláštore františkánov podľa všetkého nekonali.
Nové skutočnosti v prípade odhalila Markíza v relácii Paľba. Redaktor Paľby sa kauze venoval niekoľko týždňov.
Investigatívna reportáž je však v slovenských televíziách výnimočná. Na Slovensku sú už len dve špecializované relácie – Paľba na Markíze a Reportéri na STV.
Reportáže, v ktorých médiá pátrajú často namiesto polície, im neprinášajú len prestíž. Pripraviť sa musia aj na častejšie súdne spory, sťažnosti, či vyhrážky. Aj preto je pre investigatívnych redaktorov dôležité, aby mali podporu vedenia.
Paľba už od roku 1996
Paľbu Markíza vysiela už od spustenia televízie. Osadenstvo relácie je stabilné a redakcia spracováva aj vážnejšie témy – okrem spochybnenia práce polície v kauze zneužívania detí mala napríklad nedávno reportáž o údajnej „tunelárskej“ činnosti riaditeľa košického Daňového úradu.
Ako dlho vzniká taká reportáž? „Ak sa stane výnimočná udalosť, napríklad tragédia v Novákoch, tak nám musia stačiť na výrobu a kompletizáciu relácie najviac dva, tri dni. Ale ak mám hovoriť o štandardnej reportáži, tak výrobný proces trvá dva-tri týždne,“ hovorí šéfredaktor Paľby Henrich Krejča.
Často sa finišuje na poslednú chvíľu, pretože stanoviská sa získavajú ťažko a ide aj o aktuálnosť. „Počas nakrúcania veľakrát konzultujeme postup s firemným právnikom a veľakrát ho volám aj k finálnemu zostrihu, aby som mal istotu, že reportáž je vyvážená,“ hovorí Krejča.
Tému, zostrih reportáže a jej zaradenie do vysielania schvaľuje šéfredaktor. V Paľbe nepustí do vysielania reportáž, ktorá nemá dostatočný obsah alebo v nej chýba kľúčové stanovisko či dôkaz potrebný na objektivitu.
„Väčšina Slovákov sa bojí verejne prehovoriť alebo poskytnúť dôkaz, aby ich napríklad nevyhodili z práce, neopľúvali susedia a tak. Často sa stretávame s neochotou.“ Najťažšie sa získavajú stanoviská ľudí, ktorých reportáž pranieruje.
„Vyhrážky patria k našej práci. Skúšajú to mafiáni, záujmové skupiny a samozrejme, mnohí blízki niektorých politikov,“ hovorí Krejča.
Reportéri nemajú podporu
Reláciu Reportéri zaviedol v STV riaditeľ Richard Rybníček. Dnes k nej nemajú výhrady len mnohí ľudia, ktorých sa týkali jej reportáže, ale aj nový riaditeľ televízie a niektorí členovia Rady STV.
Štefan Nižňanský si pri nástupe dal za cieľ sprísniť dohľad nad reportérmi, a aby boli osobne zodpovední za prípadné škody. Reportáž pred odvysielaním posudzuje vedúci redakcie, právnik a niekedy aj mediátor.
Minulý týždeň Nižňanský osobne pozastavil odvysielanie reportáže o sociálnych podnikoch, ktorá by mohla poškodiť Smeru. Namiesto vysvetlenia spochybnil prácu redakcie publicistiky, že niektorí redaktori „spracúvajú témy a reportáže povrchne, neprofesionálne, v poslednej chvíli a bulvárnym pohľadom“.
Iný názor má Slovenský syndikát novinárov, ktorý tímu Reportérov udelil Cenu Mercurius veridicus ex Slovakia za novinársky čin roka 2008, s komentárom, že „je malým zázrakom, že sa v prostredí, ktoré neustále čelí politickým tlakom, ekonomickej kríze, neujasnenosti programovej koncepcie, darí tvoriť reláciu s klasickými črtami verejnej služby“.
Súčasní Reportéri pod dohľadom vedenia STV žiadne väčšie kauzy siahajúce aj do politických kruhov neodhaľujú. Pohybujú sa skôr v rovine občianskoprávnej publicistiky.
Na otázky SME, aký osud čaká reláciu, na ktoré reportáže sú najviac hrdí, s akými problémami sa stretávajú, a ako vyzerá proces prípravy, nikto z vedenia Reportérov či publicistiky neodpovedal. Len Nižňanský odkázal, že sa k téme Reportérov teraz nebudú vyjadrovať.
Chýba odvaha a peniaze
Iné investigatívne relácie v elektronických médiách nie sú. TA3 od roku 2006 vysielala Čierneho Petra, ale za dva roky po odchode viacerých reportérov sa vysielanie skončilo.
„Projekt ako napríklad Reportéri ČT by bol nielen časovo, ale aj finančne nesmierne náročný a návratnosť by bola minimálna. To si komerčné médium dovoliť nemôže,“ hovorí Tatiana Tóthová z Joj.
„Kým českí televízni investigatívci rúbu vysoko a do živého, slovenskí reportéri aj vo veľkých témach prinášajú máločo objavné a politicky citlivé,“ hovorí mediálny analytik Gabriel Šípoš.
Reportéri v Českej televízii podľa prieskumu, ktorý si dal urobiť pred rokom, venovali celoštátnym problémom takmer trikrát viac reportáží ako v STV. „A to čísla ešte zahmlievajú skutočné rozdiely v spracovaní tém.“
Analytik: Reportéri sú už ako Lampáreň
Investigatívne relácie na obrazovkách televízií by mali ísť viac do hĺbky, hovorí mediálny analytik a prezident Transparency International Slovensko GABRIEL ŠÍPOŠ.
Ako hodnotíte úroveň slovenskej investigatívnej žurnalistiky v elektronických médiách?
Úroveň je nanajvýš v priemere dobrá. Stačí si pozrieť hlavné kauzy doterajšej vlády a kto ich priniesol – takmer všetko tlač. Zabodovala akurát STV s Kordovou Hedvigou, aj to bolo profesionálne zle spravené. Ak investigatíva ignoruje najvyššiu moc a jej prešľapy, nemôže byť ani len 'chválitebná'.
Čo hovoríte na jednotlivé relácie?
Markizácka Paľba má, ako mal aj zrušený Čierny Peter, zmes veľmi dobrých, ale aj podpriemerných reportáží. V Paľbe oceňujem, že ide po držiteľoch moci a má slušné úlovky (mafia, polícia, štátni úradníci), ktoré síce nie sú prvotriedne, ale stále z pohľadu krajiny veľmi prospešné.
A úroveň a prínos príspevkov Reportérov na STV?
Reportéri po odchode Eugena Kordu vyzerajú stále viac na poradňu s občianskymi problémami á la Lampáreň, nie na investigatívu. Čo môže byť užitočné, ale myslím si, že už to nie je to, čo chcela relácia robiť.
Kde by mali byť hranice, ak vôbec nejaké, kam môže v prípade reportáží zasahovať vedenie, ako to spravil riaditeľ STV Štefan Nižňanský v prípade Reportérov?
Editori do relácii musia zasahovať, sú za to platení a zodpovední. Ak ide o vedenie celej televízie, som proti, je to neštandardné. Podobne do relácie zasahoval bývalý riaditeľ TA 3, až sa to skončilo zrušením zlepšujúcej sa relácie s výsledkami.
Takže vedenie televízie nemá hovoriť do obsahu príspevkov?
Ak manažment riadi financie aj obsah, môže to viesť k zásahom do nezávislosti redakcie pre veci či osoby netýkajúce sa kvality žurnalistiky. Manažment nech rozhoduje o zameraní média, štruktúre vysielania, či type relácií, ale nech necháva konkrétne reportáže samotnej redakcii. To je štandardný západný, dosiaľ najoverenejší a najspoľahlivejší model.
Miroslava Kernová
