BRATISLAVA. Slovenská národná strana (SNS) chce do konca roka otvoriť v Národnej rade (NR) SR otázku znovuzavedenia trestu smrti. "Bohužiaľ, Európska únia (EÚ) to vylúčila, ale aj v EÚ sa vedú veľké diskusie o znovuzavedení tohto trestu," povedal pre TASR predseda SNS Ján Slota.
Ak je trest smrti zakázaný na európskej úrovni, treba podľa Slotu proti tomuto zákazu lobovať na úrovni EÚ. "My to budeme presadzovať prostredníctvom nášho zástupcu v europarlamente Jaroslava Pašku," poznamenal.
K justičným omylom nedôjde, tvrdí Slota
Predseda SNS vníma odsúdenie na smrť ako výnimočný trest, ktorý by bol súčasťou trestného práva najmä kvôli svojmu odstrašujúcemu účinku. "Využíval by sa naozaj v prípadoch mimoriadne brutálnych vrážd alebo vrážd detí, ako sa to stalo napríklad v Českej republike," vyhlásil Slota, ktorý o preventívnom efekte zavedenia trestu smrti nemá pochybnosti.
Ak by sa trest smrti využíval len výnimočne, v jednoznačných prípadoch, podľa Slotu odpadá aj riziko justičného omylu. "Pri takýchto vraždách k justičnému omylu nepríde," zdôraznil.
Slovenská národná strana podporuje trest smrti dlhodobo, naposledy Ján Slota avizoval prípravu novely, ktorá by ho umožnila, na jar 2008 v súvislosti s tragickými udalosťami v Českej republike (ČR). Slovenský pedofil Antonín N., ktorý v ČR zavraždil deväťročného chlapca, nemá právo na život a zaslúžil by si trest smrti, vyhlásil Slota v júni 2008. Dodal, že SNS víta diskusiu o hrdelnom treste, ktorá sa oživila v západnej Európe. "Všetci sa zaoberáme tým vrahom, ale nie utrpením poškodenej rodiny," zdôraznil vtedy predseda SNS.
V povojnovom Československu odsúdili na trest smrti 1176 osôb
BRATISLAVA. Na trest smrti bolo v povojnovom Československu a v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) odsúdených 1176 osôb.
Spomedzi nich od konca druhej svetovej vojny (9. mája 1945) do 31. decembra 1989 odsúdili na hrdelný trest za trestný čin vraždy 194 mužov a žien. V rámci retribučných procesov za vojnové zločiny proti obyvateľstvu republiky ľudové súdy odsúdili na popravu 739 ľudí. Za vlastizradu 83 a za vtedajší súbežný trestný čin vlastizrady a vyzvedačstva 90 osôb.
Za súbežný trestný čin vlastizrady a vraždy bolo na trest smrti odsúdených dovedna 57 a za ostatné trestné činy 13 ľudí. Najviac, až 361 osôb odsúdili na trest smrti v prvom povojnovom roku 1946, nasledoval rok 1947 s 261 odsúdenými. Posledná poprava v Českej republike bola vykonaná 2. februára 1989.
Poslednú popravu v spoločnom bývalom Československu vykonali na Slovensku, v Bratislave 8. júna 1989. Išlo o vtedy 29-ročného Štefana Sviteka. Na absolútny trest za trojnásobnú, mimoriadne beštiálnu vraždu manželky a svojich dvoch detí, ktoré rozsekal sekerou, vypitval a po smrti znásilnil a žiletkou z brucha mŕtvej matky ešte vypitval ich spoločný nenarodený plod, ho 30. októbra 1987 odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa znalcov išlo o výrazne agresívnu a psychopatickú osobnosť s ťažkými poruchami emotivity, so sexuálnymi úchylkami - sadomasochizmom a zoofíliou. Bol závislý od alkoholu a analgetík, čo jeho agresivitu ešte stupňovalo.
Zákon č. 175/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb., s účinnosťou od 1. júla 1990 trest smrti zrušil pre všetky trestné činy a ako výnimočné tresty zaviedol trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov a trest odňatia slobody na doživotie.
TASR
