AKTUALIVANÉ 15:39

Peniaze pre dodatočne prijatých máme, tvrdí Mikolaj

"Vláda už schválila, že finančné prostriedky budú, takže diskutujeme s ministerstvom financií," povedal Mikolaj. Sumu zatiaľ nespresnil.

BRATISLAVA. Pre zhruba 5000 dodatočne prijatých vysokoškolákov a zhruba 300 doktorandov, ktorých prijali do škôl na žiadosť ministerstva školstva v rámci protikrízových opatrení, sa už našli financie. Informoval o tom dnes minister školstva Ján Mikolaj.

Ministerstvo školstva chcelo zvýšením počtu študentov vo verejných vysokých školách bojovať proti nezamestnanosti. Žiadalo zvýšiť limity finančných prostriedkov v kapitole školstva na roky 2009-2012 odhadom o 38,58 milióna eur (1,146 miliardy Sk). Malo ísť aj o výdavky v oblasti sociálnej podpory, ako sú sociálne štipendiá, stravovanie či ubytovanie.

Ešte v polovici septembra rezort Jána Počiatka tento zámer kritizoval. "Požadovaná čiastka nie je v možnostiach schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, ako ani v rámci návrhu limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012," odkázalo vtedy ministerstvo financií v medzirezortnom konaní.

Mikolaj tvrdí, že peniaze sú isté, diskutuje sa ešte o tom, či to pôjde z položky ministerstva školstva, alebo ministerstva financií.

Mikolaj: Nie je dobré, keď každý ide na vysokú školu

Minister školstva SR Ján Mikolaj pripustil, že tohtoročné navýšenie počtu prijatých vysokoškolákov ide na úkor kvality. Podľa neho však ide o jedno z protikrízových opatrení.

"Je kríza a my chceme mladým ľudom skutočne pomôcť, aby neskončili na úradoch práce. Dokonca sú niektoré štáty, ktoré riešia krízu tým, že dávajú viac peňazí do vzdelávania," zdôraznil Mikolaj.

Minister zároveň trvá na tom, že slovenské vysoké školy (VŠ) sú preplnené. Uvedomuje si pritom, že tieto jeho dve tvrdenia "sa bijú".

"Nie je dobré, keď každý ide na vysokú školu. Treba povedať, že vysoké školy sú preplnené žiakmi a treba povedať aj to, že to ide na úkor kvality," zdôraznil dnes minister. Podľa neho tiež nie je dobré porovnávať, či je pre štát lacnejšie zaplatiť viac vysokoškolákov, ktorí sa vzdelávajú, alebo ich poslať na úrad práce.

"Ak sa môže vzdelávať a teoreticky by ani VŠ neskončil, to vôbec nie je taká tragédia, ako keby bol na tom úrade práce. Pretože niečo sa určite naučí a môže si neskôr zvoliť niektorú inú z foriem vzdelávania, ako je povedzme neskôr aj externá forma alebo dištančné vzdelávanie," konštatoval šéf rezortu.

Upozornil, že v súčasnosti je potrebné, aby existovali aj stredné kádre vo výrobe a priemysle. "Máme viac ako 75 percent populácie 18-ročných na VŠ, nikto v Európskej únii nemá viac. Priemer alebo optimum je okolo 55-60 percent," zdôvodnil.

Podľa rektora bratislavskej Ekonomickej univerzity Rudolfa Siváka je znižovanie počtu vysokoškolákov na školách otázkou koncepčného riadenia. "Keď sa naplní aj tá skutočnosť, že univerzity budú pripravovať takých uchádzačov, ktorí sú v praxi uplatnení a ktorí nevytvárajú a nezvyšujú počet nezamestnaných, to percento z hľadiska študujúcich nie je až tak rozhodujúce. Rozhodujúce kritérium je uplatniteľnosť v praxi, na trhu práce," zdôraznil rektor.

Minister Mikolaj zatiaľ znižovanie počtu vysokých škôl vylúčil. Je presvedčený, že systém komplexnej akreditácie je nastavený správne. "Musíme to nechať na samotné školy, či splnia kvalitatívne kritériá."

Podľa Siváka komplexná akreditácia škôl, ktorá má riešiť kvalitu medzi jednotlivými univerzitami, svoj cieľ splnila.

Rektori sľúbili, že prijímačky z maturitných predmetov nebudú

Rektori súhlasili a dohodli sa, že z predmetov, z ktorých sa robí externá maturita, nebudú musieť uchádzači o vysokoškolské štúdium robiť prijímacie skúšky. Povedal to dnes na brífingu počas konferencie Vývoj a perspektívy maturitnej skúšky v Slovenskej republike minister školstva Ján Mikolaj.

"Už sa to deje a prísľub je, že sa už ani nebude. Samozrejme nechávame na vysoké školy, aby sa rozhodli, ako prijímacie konania budú vyzerať, ale tlačíme na to, aby sa nerobili prijímačky," tvrdí Mikolaj. Vzápätí však dodal, že "máme veľa vysokých škôl, ktoré nerobia vôbec prijímačky. Podľa môjho názoru je to chyba, pretože máme najvyššiu neúspešnosť štúdia na vysokých školách po prvom ročníku, na niektorých smeroch je to viac ako 35 až 40 percent. To svedčí o tom, že v prvých ročníkoch je to preplnené," vyhlásil minister.

Reforma maturít je na 90 percent hotová, informoval Mikolaj. Ako tvrdí minister, počet škôl, na ktorých sa externe maturuje on-line, by mal geometricky rásť. "Už máme viac ako 800 študentov, ktorí robia externú maturitu on-line," informoval.

"Zlikvidovali sme všetky úrovne a máme iba jednu, aby sme vedeli porovnávať, v cudzích jazykoch máme úrovne A1 a A2. Myslím si, že vo výučbe cudzích jazykov by sme mali byť prísnejší a neprispôsobovať sa slabším školám, aj keď budú výsledky slabšie," dodal Mikolaj, ktorý by rád videl aj jedinú úroveň skúšky z cudzích jazykov. "Cieľom reformy je, aby každý maturant mal znalosti cudzieho jazyka na úrovni štátnej skúšky,"

"Máme výsledky, kde sa ukazuje, že nie je dobrá znalosť slovenského jazyka, ale na prekvapenie aj niektorých jazykov národnostných menšín," informoval Mikolaj. "Gymnáziá sú na tom zhruba o 25 percent lepšie ako sú stredné odborné školy, najmä pokiaľ ide o vyučovanie cudzích jazykov, ale aj slovenského jazyka a literatúry,"

Ako tvrdí minister, externá maturita poskytuje dôveryhodné a korektné údaje, na základe ktorých je možné zistiť, aká je úroveň kvality, ako stúpa alebo klesá, či porovnať jednotlivé druhy a typy škôl. "Cieľom bolo ukázať skutočné výsledky, aké sú, aby boli podklady a východiská, aby odborníci výučbu vedeli nastaviť po novom," tvrdí Mikolaj.

"Je málo individuálneho prístupu, žiaci málo presadzujú svoje vlastné názory, je stále dosť memorovania. Je však na predmetových komisiách a jednotlivých učiteľoch ako v rámci štátnych aj školských vzdelávacích programov budú ďalej učiť," uzavrel.

Mamojka: Nad novelou vysokoškolského zákona sú stále rozpaky

Novela vysokoškolského zákona, ktorú dnes prerokoval ústavnoprávny výbor parlamentu, je s malými úpravami takmer taká istá, akú na jar kvôli nesúhlasu ĽS-HZDS stiahol z rokovania Národnej rady SR minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS). "A zatiaľ aj nad ňou sú určité rozpaky," povedal pre TASR predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka.

"Je tam napríklad povinnosť pre vysoké školy dávať každé dva roky takú samohodnotiacu správu, pričom akreditačná etapa je šesťročná. Je to podľa mňa zbytočná byrokracia, ktorá zaťaží školy, aj akreditačnú komisiu," poznamenal Mamojka. Otázniky vidí aj nad tým, že novela prevádza na vysokú školu určité nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve štátu. "Je to diskutabilné, na to sú iné právne inštitúty," uviedol. Novela tiež podľa neho prenáša právomoc zriaďovať vysoké školy z parlamentu na vládu, čo je tiež kontroverzná otázka.

"Je tam aj jedna pozitívna vec, a to je centrálny register záverečných, habilitačných prác. Je to kvôli tomu, aby sa kontrolovali rôzne kompiláty," podotkol predseda ústavnoprávneho výboru.

Výbor dnes absolvoval prvý deň z dvojdňového rokovania. "Zatiaľ sme prerokovali rôzne právne predpisy, ktoré sa týkajú napríklad duševného vlastníctva, zaujímavý právny predpis o psychotropných látkach a pestovaní konope, vládny návrh zákona o doprave a dráhach, novelu zákona o metrológii a podobne," vypočítal Mamojka.

"Významné body prídu zajtra popoludní - návrh rozpočtu jednotlivých kapitol, ktoré nám patria. Bude sa diskutovať aj o zmene zákona o sudcoch a prísediacich z titulu podnetu pani poslankyne Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS)," upozornil predseda ústavnoprávneho výboru.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 238
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 037
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 752
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 575
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 728
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 511
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 272
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 221
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 042
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 756

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

Domov

Liberáli chcú zaradiť do kalendára nový štátny sviatok

Opozičná SaS navrhuje, aby bol štátnym sviatkom 28. október.

Domov

Pochody boli bez protiprávnych konaní, doprava je v centre obnovená

Štátna aj mestská polícia dohliadali na priebeh pochodov Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Domov

V Bratislave bol Dúhový pochod. Pozrite si, ako vyzeral

V približne rovnakom čase sa konal v hlavnom meste aj pochod Hrdí na rodinu.

Domov

Na Dúhový Pride prišla aj ombudsmanka Patakyová

V Bratislave bol aj pochod Hrdí na rodinu. Je za ním Anton Chromík, ktorý inicioval neúspešné referendum o rodine.