BRATISLAVA. V prípade Kiš priznal Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) žalobcovi 1 543 eur, v prípade Keszeli dostane poškodený 10 400 eur a v prípade Komanický musí štát odškodniť občana 1 100 eurami. Informoval o tom hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Občan Kiš sa súdil o určenie práva nájmu k bytu na dvoch stupňoch konania od apríla 2001 do novembra 2007, teda viac ako šesť rokov a sedem mesiacoch. Dĺžkou konania sa v septembri 2004 zaoberal aj Ústavný súd SR, dal za pravdu poškodenému a rozhodol o odškodnom 20 000 korún (664 eur) a náhrade trov právneho zastúpenia. Okrem toho prikázal Okresnému súdu Košice II konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Európsky súd sa s argumentáciou vlády nestotožnil, pôvodné odškodnenie považoval za príliš nízke.
Pán Kiš požadoval 15 822 eur za majetkovú ujmu a 10 000 eur za nemajetkovú ujmu. Požadoval tiež 1 979 eur ako náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní pred všeobecnými súdmi a v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. ESĽP však nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou, preto tento nárok zamietol. Priznal mu nemajetkovú ujmu 800 eur, pričom vzal do úvahy, že sťažovateľ už dosiahol čiastočné odškodnenie v konaní pred Ústavným súdom. Ako náhradu nákladov a výdavkov, ktoré sťažovateľovi vznikli v konaní pred európskym súdom, mu ESĽP priznal aj 743 eur.
Pán Keszeli sa od júla 1994 súdil o zaplatenie 100 000 korún (3 319 eur) a konkurzného konania, pričom v dôsledku začatia konkurzného konania bol súd v júni 1998 prerušený. Konkurzné konanie stále prebieha a ESĽP sa tak zaoberal obdobím, ktoré trvalo viac ako 15 rokov. Ústavný súd SR v októbri 2003 sťažnosť poškodeného odmietol. ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ nevyčerpal vnútroštátne prostriedky nápravy. Pán Keszeli žiadala 15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a tiež 400 eur ako náhradu nákladov a výdavkov v konaniach pred Ústavným súdom a ESĽP. Európsky súd priznal pánu Keszelimu nemajetkovú ujmu 10 000 eur a 400 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Dovolacie konanie pána Komanického trvalo od októbra 2000 a skončilo sa v januári 2006, keď bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Európsky súd tak posudzoval obdobie, ktoré trvalo viac ako päť rokov a tri mesiace. Ústavný súd v novembri 2003 konštatoval, že súd rokoval o veci zbytočne dlho a odklepol mu odškodné 10 000 korún (332 eur) a náhradu trov konania. Podľa európskeho súdu je to nízke odškodnenie.
Pán Komanický chcel od štátu 378 eur za náhradu majetkovej škody a 4 210 eur za nemajetkovú ujmu. Požadoval tiež paušálnu sumu ako náhradu nákladov a výdavkov, ktoré mu vznikli v konaní pred ESĽP. Európsky súd príčinnú súvislosť medzi porušením a údajnou majetkovou škodou nezistil, preto tento nárok zamietol. Na druhej strane ESĽP dospel k záveru, že pán Komanický utrpel nemajetkovú ujmu a priznal mu 1 000 eur, pričom vzal do úvahy, že sťažovateľ už dosiahol čiastočné odškodnenie v konaní pred Ústavným súdom. Ako náhradu nákladov a výdavkov mu priznal ďalších 100 eur.
