BRATISLAVA. Najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka pripravovalo viac než 20 jazykovedcov a stovky expertov 15 rokov. Unikátna šírka jeho záberu mu však nezaručila výsadné postavenie. Aspoň zatiaľ.
Ministerstvu kultúry, ktoré podľa novely zákona o štátnom jazyku schvaľuje kodifikovanú, teda oficiálne uznanú slovenčinu, sa slovník nepozdáva. „Zachytáva celú šírku súčasnej slovnej zásoby, aj množstvo nespisovných a slangových výrazov. Svojím charakterom nejde o kodifikačné dielo," hovorí pre ČTK Petra Fejdi z ministerstva.
Bábkar a bábkár
Prvá z asi ôsmich častí slovníka pripravovaného v Slovenskej akadémii vied, ktorá vyšla pred troma rokmi, zachytáva písmená A až G. Len prvé dva jeho zväzky, z ktorých druhý sa očakáva už budúci rok, obsiahnu toľko hesiel ako celý kodifikovaný Krátky slovník slovenského jazyka - okolo 60-tisíc. Celkovo by mal Slovník súčasného slovenského jazyka vysvetľovať takmer štvrť milióna výrazov.
Ak po rozruchu okolo jazykového zákona niekto uvažoval, že si zaobstará slovník, aby sa v úradnom styku vyhol prípadnej pokute, po tomto vydaní by siahať nemal.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a ministerstvo sa sporia napríklad o dĺžku prípony „ár" a „áreň". Rezort kultúry trvá na krátkom tvare prípony, ktorý platí od roku 1991, napríklad bábkar či rozprávkar. Jazykovedci považujú za správnu aj dlhú podobu bábkár a rozprávkár. Takisto, namiesto jedinej možnosti písania slova budhista, ponúkajú jazykovedci variant buddhista, či meno gréckeho boha Apolóna píšu i Apollón. V novom slovníku sa nájdu aj slová označené ako slang: atmoška, ciga či depka. „Nejdeme proti tomu, čo je kodifikované, len poskytujeme ďalší variant podložený vedeckým výskumom," hovorí jedna z hlavných redaktoriek slovníka Alexandra Jarošová z jazykovedného ústavu.
Moderna a starina
Na slovníku pracovala s nádejou, že sa stane kodifikačným dielom - že sa tak nestalo, je jej ľúto najmä kvôli používateľom.
Politickí bábkári vyvolali jazykovým zákonom v spoločnosti takú atmošku, z ktorej má človek totálnu depku. S pomocou nového Slovníka súčasného slovenského jazyka z dielne SAV by ste dokázali dešifrovať aj takúto vetu. Ministerstvu kultúry sa nepáči.
Lukáš Fila o Slovníku slovenského jazyka - čítajte
Prečo ministerstvu prekážajú nespisovné slová, zaráža aj šéfku lexikografického oddelenia Jazykovedného ústavu Českej akadémie vied Albenu Rangelovú. Prístup ministerstva označila za krátkozraký. „To, že slovník obsahuje nespisovné slová, je normálne. Dobrý slovník tým, že dáva signál, čo k spisovným prostriedkom nepatrí, pomáha užívateľovi orientovať sa v mozaike materčiny a vytvára lepšiu jazykovú kultúru spoločnosti," vysvetľuje Rangelová. Práve to podľa nej dokazuje kodifikačný charakter Slovníka súčasného slovenského jazyka.
Hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár tvrdí, že len „tlmočili odborné zistenia a východiská súčasnej kodifikácie". Príručky, ktoré sú pre ministerstvo platné, síce majú nové vydania, no niektoré vznikli ešte v 60. rokoch minulého storočia.
Podľa šéfa jazykovedného ústavu Slavomíra Ondrejoviča si môžeme vybrať, či sa na jazyk budeme pozerať podľa starých modelov, alebo zachytíme aj jeho vývoj a súčasné normy. „Pre jazyk nie je dobré, ak ho chceme chrániť tak, že ho brzdíme. Náš slovník je slovníkom 21. storočia, ktorý odráža celú bohatosť a variabilitu slovenčiny."
Posledný veľký slovník vyšiel pred 40 rokmi
Jazykovedci ešte zabojujú za to, aby sa ich rozsiahle dielo stalo kodifikačným.
BRATISLAVA. Štyridsať rokov je pre jazyk veľmi dlhý čas. Prijíma nové slová, iné zasa vypúšťa, vstrebáva slang aj nárečia. Štyri desaťročia sa nikto nepokúsil zoradiť všetky používané slová do nového slovníka. Aj preto jazykovedci považujú Slovník súčasného slovenského jazyka za dôležitý, aj keby ho nemalo odobriť ministerstvo kultúry.
„Reflektuje dynamiku jazyka. Spracúva heslové jednotky, ktoré dosiaľ neboli v žiadnom slovníku, zachytáva slovnú zásobu slovenčiny na začiatku 21. storočia," hovorí Marián Macho z Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre.
Kodifikácia určuje smer
Hoci lingvisti nový slovník bránia, určujúce sú pre nich kodifikačné príručky zachytávajúce oficiálne schválenú slovenčinu. O jej nevyhnutnosti nepochybujú. „Ako inak by si ľudia mohli overiť, čo je v jazyku pre školskú a verejnú sféru základné a spisovné," pýta sa riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomír Ondrejovič.
„Predstavte si, že 50 obyvateľov Nitry by tvrdilo, že oni sú Nitrančania a iných 50, že sú Nitrania. Kto by mal pravdu?" vysvetľuje význam a potrebu kodifikovanej podoby jazyka Macho.
Kodifikácia teda ukazuje, čo platí a čo je všeobecne uznané. Ak má byť však príručka či slovník kodifikačným, musí prejsť zložitým procesom schvaľovania. Na konci je „požehnanie" ministerstva kultúry - to stále Slovníku súčasného slovenského jazyka chýba.
Neprešiel radou
„V zmysle zákona kodifikačné diela majú prejsť predpísanou schvaľovacou procedúrou. To sa pri Slovníku súčasného slovenského jazyka nestalo," odpovedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár na otázku, prečo najrozsiahlejší slovenský slovník neuspel.
Ondrejovič hovorí, že slovník stroskotal na Ústrednej jazykovej rade, poradnom orgáne ministerstva. „Ústredná jazyková rada si osvojila názor, že tento slovník je sporný, a teda nie je možné urobiť z neho kodifikačné dielo ani zverejniť o ňom na stránke ministerstva informáciu, aby s ním používatelia mohli ako s kodifikačným alebo aspoň referenčným pracovať," hovorí Ondrejovič.
Slovník už pritom prešiel predpísanou odbornou oponentúrou, diskusiou jazykovedcov a zmeny, ktoré obsahuje oproti kodifikačným príručkám, schválili celoslovenské odborné komisie. Ondrejovič nevylučuje, že sa im „politický súhlas" so slovníkom v rade ešte podarí získať.
(mk)
Jazykovedec: Je to kvalitný slovník
Jazykovedec JURAJ HLADKÝ hovorí, že do slovníkov patrí aj slang či nárečia.
Ministerstvu sa nepáči, že slovník neodráža existujúcu kodifikáciu a ponúka aj nové varianty. Čo si o tom myslíte?
„To, že obsahuje aj slangové slová, vychádza z jeho cieľa a koncepcie - ukázať súčasnú slovenčinu v jej pestrosti. Národný jazyk popri spisovnom, čiže kodifikovanom a vo verejnom styku záväznom jazyku, obsahuje aj nespisovné formy jazyka, napríklad nárečia a slangy. Aj keď v heslovej časti Slovník súčasného slovenského jazyka uvádza kodifikované tvary (bábkar), uvádza pri nich aj varianty, ktoré sú s kodifikáciou v rozpore (bábkár). Ide o kvalitný slovník, ktorý si však vyžaduje kritického používateľa. Nekompetentný používateľ by totiž za kodifikované podoby, a teda za správne, mohol pokladať obidve."
Má ministerstvo odborne na to, aby mohlo posudzovať takéto rozsiahle dielo?
„Ústredná jazyková rada, ktorá je poradným orgánom ministerstva, sa skladá zo súčasných aj bývalých pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, ktorí majú bohaté skúsenosti s výskumom slovenského jazyka aj s prípravou kodifikačných diel."
Podľa starého jazykového zákona kodifikovalo slovenčinu ministerstvo kultúry na návrh slovakistických pracovísk. Tie z novely vypadli. Prečo?
„Kodifikácia nie je bežný úradný predpis schválený funkcionárom ministerstva, ale je to proces spojený so širokou odbornou diskusiou. Mnohé otázky sa riešia v jazykovedných časopisoch či na odborných stretnutiach aj niekoľko rokov. Vyžaduje si to istú inštitucionálnu autoritu, ktorá bude za kodifikáciu zodpovedná. U nás je ňou ministerstvo kultúry, ktoré však obyčajne iba „pomaže" kodifikáciu vypracovanú jazykovedným ústavom."
(mk)
Daniel Hevier
Bol som pri tom, keď sa uvádzal do života Slovník súčasného slovenského jazyka (A - G). Je to monumentálne dielo, ktoré presahuje oblasť jazykovedy a zasahuje do celej našej kultúry a kultúrnosti. Hádam prvý raz sa uplatnil moderný prístup k jazyku ako k živému organizmu. Organizmus však nie je organizácia, a preto sa neobávam, že by sa niekomu podarilo vtesnať tento živel do noriem a pokynov. Takéto úsilie je v dnešnej dobe už archaické a komické. Sám používam všetky možné slovníky, ktoré sú k dispozícii, či už v knižnej alebo elektronickej podobe. Slovník je pre spisovateľa niečo ako čerpacia stanica pre vodiča. Chodíme si tam dočerpávať slovnú zásobu.
Daniela Kapitáňová
Jazyk je živý organizmus, o ktorého existencii nikdy nemôžu rozhodovať úradníci a dokonca ani odborníci. Lebo to, čo v istej dobe pokladáme za neprípustné, sa o niekoľko rokov zaradí do jadra jazyka. Preto si myslím, že my môžeme len so zatajeným dychom sledovať, čo sa v jazyku deje. Niet na svete moci, ktorá prinúti slová, aby sa správali podľa jej želania. Niet na svete inštancie, ktorá to z moci zákona môže zmeniť. Ja používam starý Slovník slovenského jazyka z roku 1959, ale musím povedať, že si strašne rada čítam všetky slovníky. Slovník súčasného slovenského jazyka si určite kúpim, keď bude kompletný.
Ľubomír Feldek
Slovníky používam a často s nimi pracujem. Myslím si, že do istej miery treba správnu slovenčinu strážiť. Keď médiá kazia jazyk tisícom, desaťtisícom alebo televízia aj miliónom divákov a čitateľov, tak by sa to nejakým spôsobom strážiť malo. Médiá, to je ako zbraň v rukách dieťaťa. Som za to, aby sa používala spisovná slovenčina, aj keď nie za každých okolností - sú príležitosti, keď je potrebná aj hovorová slovenčina a máme na ňu nárok aj v literatúre. Jazyk treba strážiť pred chybami, ktoré nie sú produktom prirodzeného vývoja.
Michal Hvorecký
Jazyk je živý organizmus, ktorý sa vyvíja bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Určite v tomto smere viac dôverujem jazykovednému ústavu, kde pracujú lingvisti, ktorí sa profesionálne zaoberajú skúmaním tohto fenoménu. Jazyk je mojím pracovným nástrojom. Aj slangové a subštandardné formy patria do veľkého súboru jazyka. Už chceli aj väčší diktátori prisvojiť si jazyk, ale nikdy to nedokázali. Je paradoxné, že každá moc sa nejakým spôsobom snaží ovládnuť jazykovedu. Ja si o jazyk vôbec nerobím starosti, ten si s tým poradí sám. Používam veľmi veľa slovníkov - rád mám synonymický slovník aj Slovník súčasného slovenského jazyka.
Beata
Balogová
