Pôvodný text tlačových agentúr sme nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Verejnoprávny Slovenský rozhlas zostane podfinancovaný. Jeho šéfka Miloslava Zemková sa nedohodla na konečnej verzii zmluvy a jej dodatku s ministrom kultúry Marekom Maďaričom zo Smeru. Rozhlas tak na budúci rok nedostane od štátu dva a pol milióna eur.
Maďarič sa naopak dohodol so Slovenskou televíziou, ktorá si prilepší o dvanásť miliónov eur. Zmluva s rozhlasom stroskotala na výhradách Zemkovej, ktorá sa obávala štátnych zásahov do vysielania. „Žiaľ, rokovania o zmluve so Slovenským rozhlasom boli poznačené obštrukciami zo strany jeho vedenia a nekorektnosťou zo strany generálnej riaditeľky, ktorá písomne deklarovala záujem uzavrieť zmluvu so štátom, no súčasne podsúvala cez médiá verejnosti názor, že zmluva ohrozuje nezávislosť rozhlasu,“ reagoval minister Maďarič.
Zmluvné peniaze Slovenská televízia chcela zmluvou získať minimálne 20 miliónov eur. Ministerstvo sumu okresalo na polovicu. Na budúci rok však STV dostane 12,5 milióna eur. Slovenský rozhlas chcel od štátu štyri milióny eur. Ministerstvo hovorilo o 2,5 milióna eur, no nezaplatí ani tie. SRo sa môže uchádzať o dotáciu pre zahraničné vysielanie.
Zemková mu pritom ešte minulý piatok napísala list, v ktorom ho upozornila na zlú komunikáciu pracovníkov ministerstva, ktorí ignorovali stretnutia. Opísala aj výhrady k zmluve. Odpovede sa dočkala v podobe stanoviska, v ktorom Maďarič odmietol so Zemkovou zmluvu uzavrieť.
Hovorca ministerstva Jozef Bednár povedal, že Maďarič nemôže nevnímať, ako si Zemková z procesu rokovania o zmluve vytvárala „imidž bojovníčky za nezávislosť rozhlasu“.
Zemková včera na otázky SME odpovedala pre zaneprázdnenosť až po uzávierke tlačeného vydania. Jej odpovede prinášame na konci tohto textu.
Ministerstvo vylučuje, že by sa zachovalo neférovo k poslucháčom verejnoprávneho rozhlasu. „Ak je ministerstvo pripravené uzavrieť zmluvu s STV, nie je to otázka zvýhodnenia, ale toho, že STV predložila akceptovateľný návrh zmluvy a seriózne o nej rokovala,“ povedal Bednár. „Z návrhu zmluvy je jasný aj fakt, že jej znenie nezakladá žiadnu podriadenosť STV voči štátu.“
List ministrovi
Riaditeľka Slovenského rozhlasu odpovedala kvôli pracovnej zaneprázdnenosti až po uzávierke textu. Dodatočne prinášame jej odpovede.
Prečo SRo neuzavrie so štátom na rok 2010 zmluvu o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, tzv. zmluvu so štátom na výrobu pôvodných programov?
Môžem vychádzať len z listu ministra, ktorý mi doručili neskôr ako stanovisko stanovisko tlačovým agentúram. Obsahuje tieto fakty: náš návrh dodatku je pre ministerstvo neakceptovateľný, ministrovi sa nepáčia moje vyjadrenia pre médiá (najviac asi Váš článok Zemková sa postavila Maďaričovi, po ktorom sa zastavili rokovania právnikov o zmluve a komunikume už len listami), údajne som nebola schopná navrhnúť Zmluvu v požadovanej podobe a údajne som nedodržala stanovené termíny. Údajne uvádzam preto, lebo všetky akceptovateľné pripomienky ministerstva sme spracovali do nášho návrhu a termín pre dodatok na dohadovacom konaní nebol stanovený. Určila som interný termín 15. 10., lenže 6. 10. ma minister listom vyzval, aby sme ho odovzdali 8. 10. Ale 8. 10. bola Rozhlasová rada a zázraky robiť vieme, ale nie na počkanie. Veď išlo o výraznú zmenu - v terminológii, v obsahu dodatku, v kvantifikácii programových typov a minutáže vysielania v premiére. Dokumenty som ministerstvu odoslala 9. 10. Medzirezortné pripomienkovacie konanie trvá 10 dní a keby ministerstvo chcelo, tak doňho zaradí aj našu zmluvu. Dodatok je samozrejme možné ešte upravovať alebo upresňovať, podstatné náležitosti príjmu rozhlasu zo štátneho rozpočtu predsa rieši zmluva. To, čo minister predviedol, sa nedá nazvať inak ako mobing.
Na ktorých podmienkach sa Rozhlas nezhodol s ministerstvom a prečo?
Podľa mňa sa dohodol vo všetkých vážnych pripomienkach, otvorené ostali len technické drobnosti a preambula, ktorú sme nemohli prijať - presnú argumentáciu nájdete v liste ministrovi, kde to podrobne vysvetľujeme. List je na našej web stránke spolu so zmluvou a s dodatkom, nejde o tajné dokumenty, kto má záujem, môže si ich preštudovať.
Aké ústupky počas celej prípravy zmluvy urobil SRo v prospech ministerstva a ktoré požiadavky ministerstva do zmluvy zapracoval?
Je ich veľa, výrazne sa zmenila zmluva aj charakter dodatku, ide o kompromisné riešenie, ktoré zákon umožňuje. Dokonca sme pripustili nerovnovážnosť zmluvných strán, keď by rozhlasu hrozili sankcie za všetky úmyselné aj neúmyselné chyby pri realizácii zmluvy, pri vyúčtovaní, pri kontrole, no štátu žiadna, ak by zmluvu neplnil.
Ministerstvo kultúry zastupuje záujem verejnosti a poskytuje peniaze verejnoprávnym médiám zo štátneho rozpočtu. Teraz však jedno médium peniaze dostane (STV) a jedno nie (SRo). Ako SRo získa chýbajúce peniaze, ktoré malo získať od štátu ( 2,5 milióna eur)?
Záujem verejnosti je predsa deklarovaný v zákone. A príjem zo štátneho rozpočtu je jedným zo zákonných príjmov rozhlasu, spolu s úhradami (koncesiami), príjmami z reklamy a ďalšími príjmami. Príjem zo štátneho rozpočtu je rovnocenným príjmom voči tým ostatným, nejde o grant ani o záchranu pred podfinancovaním. Ide o systémové nahradenie doterajších transferov zo štátneho rozpočtu jedným finančným mechanizmom, ktorý má reflektovať vôľu zákonodarcu zabezpečiť, že štát bude prispievať na určité činnosti rozhlasu. Na tie, na ktorých rozsah nestačia úhrady. Ak by ministerstvo naozaj zastupovalo záujem verejnosti, pristúpilo by na financovanie terestriálneho vysielania, lebo práve o tento druh vysielania má verejnosť eminentný záujem a rozhlas ho medzi svojimi zákonnými povinnosťami nemá. Nepristúpilo, a rozhlas ustúpil. V priebehu rokovaní vyplynulo, že nepristúpi ani na investičné projekty a v roku 2010 chce financovať len zahraničné vysielanie a niektoré programy vo verejnom záujme. A rozhlas ustúpil. Nemá možnosť nijakým spôsobom si vynútiť transfer, ani prerokovanie zmluvy so štátom v pripomienkovacom konaní, ani jej prerokovanie vo vláde, ani výšku prostriedkov, ktoré na mimoriadne činnosti potrebuje. Takže bude hospodáriť s tým čo má, pripravuje variantný rozpočet na rok 2010.
Čo hovoríte na argumenty ministerstva kultúry prečo s SRo neuzavrelo zmluvu? Ako si vysvetľujete postup ministerstva nepokračovať v rokovaniach?
Sú nelogické. My sme v celej diskusii používali právne argumenty, argumenty o špecifikách rozhlasovej tvorby a rozhlasových potrieb - veď si pozrite môj ostatný list ministrovi, na ktorý vôbec nereagoval. Rokovania uzavrel osobnými invektívami a hádam si ani neuvedomil, že dourážal celé tímy právnikov, ekonómov, riaditeľov rádií a výrobných centier, ktoré dlhú dobu na zmluve pracovali a v časovom strese prerábali dodatok podľa pripomienok ministerstva.
Ministerstvo vyhlásilo, že ste postupovali neštandardne a dôvody nepodpísania zmluvy musíte vysvetliť vy. Prečo Slovenská televízia sa s ministerstvo vedela dohodnúť a SRo sa to nepodarilo?
Ak je zastupovanie záujmov rozhlasu neštandardné, tak je to vec názoru. Ale ak je neštandardná aj právna argumentácia a očakávalo sa odo mňa, že budem len mechanicky plniť príkazy, želania a predstavy ministerstva, tak to malo byť v zákone - a nie je. Alebo by zákon stanovil reverzný postup - že ministerstvo predloží zmluvu a rozhlas ju musí podpísať. Ani to tam nie je. Neviem posúdiť postup pri tvorbe zmluvy s STV. Poznám ju však. To, že zmluva s rozhlasom je iná než televízna, je logické. Vyplýva to z iných potrieb týchto organizácií, iného spôsobu tvorby a výroby programov, z iných postupov pri plánovaní, výkazníctve, tvorbe programovej štruktúry. My sme pripravení realizovať dodatok in house, vlastnými kapacitami, v zmluvou špecifikovaných programových typoch a v navrhnutom rozsahu. Nemôžeme záväzne určiť presné názvy relácií ani presné zaradenie do programovej štruktúry, lebo tieto identifikátory sa budú odvíjať od programového konceptu a programovej štruktúry na rok 2010, a tie pripravujeme na rokovanie Rozhlasovej rady v novembri a decembri. Vieme však presne dokladovať priame a nepriame náklady na každú jednu vyrobenú a odvysielanú reláciu. A to je asi kameň úrazu - ministerstvo asi chce rozpočty na relácie vopred, asi chce presne taký dodatok, aký má STV.
Ministerstvu sa nepozdávali vaše verejné vyhlásenia, že zmluva bez akceptovaných pripomienok SRo môže ohroziť nezávislosť Rozhlasu. Trváte na svojich slovách?
Za všetkými odpoveďami na otázky novinárov, ktorých zaujímali východiská rozhlasu pri koncipovaní zmluvy a zaujímali ich aj problémy v procese tvorby zmluvy alebo stanoviská oboch strán, tak za nimi si stojím. Rovnako aj za mojimi vystúpeniami na pôde Rozhlasovej rady, ktorá chcela byť informovaná o postupe. O iných verejných vyhláseniach neviem. Zmluva a dodatok sú dokumenty, o ktorých sa v iných štátoch vedie dlhodobá verejná diskusia. U nás neprebehla. Neviem, prečo by na tvorbu takýchto dokumentov, ak ide o precedens alebo ak chcete experiment, malo byť nejaké informačné embargo a tiež neviem, prečo by sa minister mal urážať, keď riaditeľka rozhlasu vysloví obavu o nezávislosť rozhlasu a orgánov rozhlasu. Ak ste sledovali moje vyhlásenia od začiatku, tak vám musí byť jasné, že rozhlas prišiel s vlastnou koncepciou zmluvy, upravoval ju podľa uznesení Rozhlasovej rady, pristúpil na obsahový kompromis, zapracoval väčšinu pripomienok ministerstva a s konštatovaním, že aj ministerstvo prijalo viaceré argumenty rozhlasu deklaroval veľmi pravdepodobnú finálnu zmluvnú dohodu. O dodatku je pripravený rokovať ďalej. Druhá zmluvná strana nie. Veľmi pravdepodobne by situácia bola iná, keby sme len mechanicky prepísali televíznu zmluvu alebo bez rozmýšľania napísali to, čo nám ministertsvo diktovalo. Ale to sú len špekulácie. A navyše - nevedeli by sme garantovať plnenie takýchto zmlúv.
Z toho nepriamo vyplýva, že ministerstvo neustúpilo aj preto, aby kontrolu nad SRo získalo?
To je ďalšia špekulácia, neviem a nemôžem ju komentovať.
Minister označil Váš krok s prepustením 13 zamestnancov RSI za nezodpovedný s tým, že garantuje transfer zo štátneho rozpočtu na RSI aj v roku 2010. Bol tento krok predčasný?
Nie je ani predčasný, ani nezodpovedný. Ak nebude podpísaná zmluva so štátom a nebude sa môcť realizovať dodatok na RSI, budeme do zahraničia vysielať v úspornom režime, v takom, akom funguje celý rozhlas. Niektorí zamestnanci budú teda nadbytoční. Po poslednom vývoji situácie okolo zmluvy je vám dúfam jasné, že rozhlas naozaj nemá právnu istotu, či sa vôbec nejaká forma zmluvy podpíše. Keďže ide o zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, bolo nevyhnutné urobiť tento krok už teraz, inak by niektorí v roku 2010 niekoľko mesiacov poberali mzdu bez výkonu práce. Všetci ostatní zamestnanci v RSI majú ročné pracovné zmluvy naviazané priamo na realizáciu doterajších ročných zmlúv s ministerstvom. Ale ak bude takáto zmluva uzavretá, žiaden zo zamestnancov neodíde, no zosúladíme podľa nej všetkých 30 pracovných zmlúv v RSI. Čo je na tom nezodpovedné? Bolo by vhodné, keby minister nekomentoval personálnu prácu rozhlasu, keď nevidí všetky súvislosti. Rozhlas by si nedovolil komentovať personálnu prácu ministerstva, lebo jej nerozumie a ani mu to neprináleží.
Beata
Balogová
