BRATISLAVA. Iba čiastočnú podporu niektorých koaličných kolegov z ústavnoprávneho výboru parlamentu získala dnes poslankyňa Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS pre svoj balík návrhov, ktorými chce zamedziť možnosť zneužívať disciplinárne konania proti sudcom. „Niektoré boli zamietnuté, pri niektorých sme hovorili o modifikovaných variantoch," uviedla Žitňanská a dodala, že k týmto „priechodným" návrhom sa výbor ešte vráti.
Najväčšiu šancu na úspech má prechod kompetencie dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu. Žitňanská chcela, aby o tom nerozhodoval minister spravodlivosti alebo Súdna rada tak ako teraz, ale len disciplinárny súd.
Podľa predstavy členov výboru by mal mať minister kompetencie na dočasné vyzlečenie sudcu z talára naďalej, ale v konečnom dôsledku by rozhodnutie preskúmal disciplinárny senát v stanovenej lehote. "V lehote do 30 dní by mal rozhodnúť disciplinárny senát," povedal predseda výboru Mojmír Mamojka zo Smeru-SD.
Rozhodnutia by mali zdôvodniť
Členovia výboru by boli aj za to, aby Súdna rada zdôvodňovala svoje rozhodnutia. „Vzhľadom k silnej kompetencii Súdnej rady ako vrcholného samosprávneho orgánu justície," zdôvodnil Mamojka, podľa Žitňanskej má zverejňovanie rozhodnutí jednoznačnú podporu výboru.
Výbor nesúhlasí s Žitňanskej návrhom, aby sa disciplinárne senáty otvorili a ich členmi sa mohli stať aj „neprávnici“, teda laici. „Zhodli sme sa na tom, že by tam mali byť aj nesudcovia, ale právnici,“ povedal Mamojka. „Tie otázky viny vedia posúdiť aj neprávnici,“ vyhlásila Žitňanská, podľa ktorej mali členovia výboru výhrady aj k tomu, že ak by sa do senátu dostali advokáti, mohli by byť v konflikte záujmov. „Pretože tí sú priamo často zainteresovaní na súdnych konaniach," konštatoval Mamojka.
Výbor sa zaoberal podľa Mamojku aj návrhom Žitňanskej, aby sudcov Najvyššieho súdu SR mohli prekladať do iných senátov. „Diskusia sa viedla o tom, či by sa to nemalo potom týkať všetkých stupňov súdov," povedal Mamojka, a dodal, že nakoniec podporili možnosť, aby sa to vzťahovalo len na Najvyšší súd SR. Možnosť prekladať sudcov v kolégiách považujú za „určitú páku“ predsedu súdu, ako posilniť istý úsek súdu, ak je to potrebné.
Rozhodnutie nepadlo
Výbor neprijal žiadne uznesenie a spôsob, ako sa podporované návrhy dostanú na rokovania pléna, zostáva otvorený. Na nadchádzajúcej schôdzi má pritom parlament rokovať o už odloženej novele zákona o sudcoch a prísediacich z dielne bývalého ministra spravodlivosti a dnešného predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ktorá posilňuje kompetencie Súdnej rady a jej predsedu.
Existujú dve možnosti: Pri schvaľovaní programu schôdze môžu poslanci vládou schválenú novelu zákona o sudcoch a prísediacich, v ktorej ale predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar avizuje 38 zmien, vyradiť z programu. V takom prípade by ústavnoprávny výbor pripravil vlastnú novelu tohto zákona, ktorá by obsahovala zmeny, podporované výborom.
Druhá možnosť spočíva v tom, že pri rokovaní o už predloženej novele zákona predloží ústavnoprávny výbor zmeny ako vlastný pozmeňovací návrh. „Uvidím, či nejaká zmysluplná dohoda, ktorá podľa nášho názoru je posunom vpred, nielen kozmetickým riešením, bude mať podporu. Pokiaľ nie, tak na budúcu schôdzu pôjdeme s tými návrhmi ako našimi," konštatovala Žitňanská.
Dnešné rokovanie výboru bolo neverejné na návrh predsedu Mamojku, ktorého hlasovaním podporili ďalší štyria koaliční poslanci, takže dovedna ich bolo päť za návrh proti dvom opozičným hlasom. Ak by sa výbor držal striktne rokovacieho poriadku, tak by za vylúčenie verejnosti museli hlasovať tri pätiny zo všetkých členov výboru. Táto podmienka sa tak nenaplnila. „Tu nešlo o procedurálnu otázku, to nebolo zasadnutie výboru, to bol nejaký nadprogram, išlo skôr o nejakú výmenu názorov," zdôvodnil Mamojka. Žitňanskú prekvapilo, že rokovanie bolo neverejné. „Ale dobre, no, bolo to veľmi pracovné stretnutie tým pádom," uviedla.
