Tento rok je pre mestá a obce krutý, ten ďalší bude ešte horší. Nemuselo by to tak byť, keby využili všetky možnosti na šetrenie.
BRATISLAVA. Budeme prepúšťať ľudí, kratšie svietiť, obmedzíme kultúrne a športové podujatia – asi tak reaguje väčšina obcí na Slovensku na to, že tento rok im dá štát menej peňazí, ako predpokladali. Máloktorá z nich však šetrila, keď mohla. A šetriť sa im nechce ani teraz.
Elektronická aukcia
Zo 138 miest a 2790 obcí v tejto krajine je iba niekoľko takých, ktoré nakupujú potrebné veci a služby prostredníctvom elektronickej aukcie.
O tom, že sa takto dá ušetriť, pritom niet pochýb. Bratislavská Petržalka si tento spôsob nakupovania vyskúšala v júni, keď potrebovala nájsť niekoho na rekonštrukciu a zateplenie škôl a škôlok. Výsledky sa dostavili okamžite.
„Obstarávali sme služby za 1,28 milióna eur a usporili sme 170tisíc eur,“ tvrdí hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy. V tomto prípade neplatí, že Bratislava je popredu. Dávno pred Petržalkou organizovali „eaukciu“ Levice, Piešťany či Šaľa. Čím skôr začali, tým viac ušetrili.
Napríklad Šaľa podľa jej viceprimátora Jozefa Mečiara ušetrila už viac ako dva milióny eur. Zákon obciam neprikazuje nakupovať takýmto spôsobom. Predstavitelia niektorých z nich sa preto zobudili, až keď zistili, že by museli siahnuť na svoje pôžitky alebo ešte viac obmedziť prevádzku mesta.
Centrálne obstarávanie
Najväčšie mestá Slovenska majú neraz desiatky rôznych organizácií a tie si nakupujú samy. Keby sa dohodli, že urobia jednu spoločnú objednávku, vďaka jej veľkosti by mohli získať zľavu – tak ako keď niekto nakupuje vo veľkoobchode.
Centrálne obstarávanie, ako sa tento spôsob nakupovania nazýva, je iba v plienkach. Zavádzajú ho napríklad v Liptovskom Mikuláši. Hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková o ňom hovorí ako o „ďalšom zdroji šetrenia“.
„Výdavky sme ušetrili aj vďaka transparentným verejným obstarávaniam na investičné akcie, pričom v tomto roku sa nám podarilo takto ušetriť viac než 150tisíc eur.“
Výhodný predaj majetku
Keď to inak nejde, získať peniaze sa dá aj predajom majetku. Nehnuteľnosti v centrách miest sú často tým najhodnotnejším, čo samospráva má. Napriek tomu ich neraz predáva, aj keď v čase krízy majú nižšiu hodnotu.
„V súčasnej situácii musí o predaji mestského majetku uvažovať zrejme každá samospráva, najmä ak chce ďalej investovať,“ povedal pre agentúru TASR primátor Nitry Jozef Dvonč.
Nevýhodnému predaju by mal brániť aj zákon o majetku obcí. Od júla hovorí, že samospráva môže niečo predať iba na základe verejnej súťaže, dražbou alebo aspoň za takú cenu, akú určil znalec. V prípadoch „hodných osobitného zreteľa“ to však stále môže predať priamo – komu chce a za koľko chce. Stačí, že sú za to aspoň tri pätiny prítomných poslancov.
Úspory na sebe
„Znížili sme mzdy o päť percent, zrušili odmeny, školenia, nákup techniky, nábytku,“ vyratúva primátor Myjavy Pavel Halabrín. „Sme schopní šetriť aj prepúšťať ľudí, ale má to hranicu únosnosti.“
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už požiadalo vládu, aby doplatila, čo im v boji proti kríze vzala. Tým, že ľuďom zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov, totiž znížila výnos tejto dane – medzi obce sa delí 70,3 percenta z neho. Združenie s ňou však vo februári podpísalo memorandum, ktorým úbytok peňazí akceptovalo – s podmienkou, že na obce neprejdú ďalšie povinnosti.
Jozef Mečiar aj primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút hovoria, že združenie urobilo chybu, keď memorandum podpísalo. Obce sa podľa nich neuvážene vzdali príjmov a teraz nariekajú.
Halabrín zasa tvrdí, že je to štát, kto si neplní povinnosti. Mestu napríklad dosiaľ nerefundoval výdavky na odstránenie škôd po povodniach.
Lepšie ako fontány by boli nové okná
Na Šaľu kríza nedoľahla tak ako na väčšinu miest a obcí. O tom, čo treba robiť, hovorí jej viceprimátor JOZEF MEČIAR.
Je väčšina miest a obcí v zlej situácii iba v dôsledku krízy?
Súčasný zlý stav je dôsledkom krízy, v niektorých prípadoch aj zlého hospodárenia, ale aj premrhaných príležitostí. Keby sa na Slovensku už realizovali projekty v informatizácii samosprávy, mohli sme mať efektívnejšie úrady a šetriť na administratíve.
Nemali obce šetriť v čase ekonomického rastu?
V dobrých časoch mnohé mestá investovali do námestí, peších zón, fontán a iných predvolebných ťahákov. Namiesto toho mali vymieňať okná, zatepľovať budovy, a teda znižovať náklady.
Môže mesto ušetriť bez toho, aby neobmedzilo niektoré služby? Kde a ako?
Neverím, že by niektoré mestá museli obmedziť svoje základné funkcie. Súčasný zlý stav zabrzdí investičnú činnosť a donúti mestá robiť nepríjemné kroky ako napríklad prepúšťať. Mestá však vykonávajú činnosti, ktoré by mohli zabezpečiť lacnejším spôsobom – outsourcingom. Málo miest si asi všimlo, že sa liberalizoval trh s elektrickou energiou, vďaka čomu sa dajú ušetriť zaujímavé náklady. A som si istý, že priestor na šetrenie je aj v administratíve.
Je riešením výpredaj mestského majetku?
Predaj majetku, ktorého ekonomika nie je pre mestá zaujímavá, môže byť v poriadku. Ale nemalo by ísť o predaj len pre plátanie dier v rozpočte.
Čo úver? Kedy má zmysel požičať si peniaze?
Záleží na podmienkach a účele úveru. My máme napríklad jeden úver, kde je aktuálna ročná úroková sadza 1,3 percenta, a použili sme ho na opravu strechy jednej školy, výmenu okien a rekonštrukciu jednej komunikácie. To je podľa mňa úver výhodný a rozumne použitý.
Nemalo by sa vedenie mesta správať tak ako zodpovedná hlava rodiny? Prikrývať sa iba takou perinou, na ktorú mesto má?
Neodmietam úver, ak je použitý rozumne. Mestá prevzali majetok v katastrofálnom stave – zničené budovy, rozbité cesty. Ak toto dajú do poriadku úvermi, tak je to v poriadku.
Nákup prostredníctvom elektronickej aukcie evidentne vedie k finančnej úspore. Prečo ho podľa vás nevyužíva viac miest a obcí?
Môže ísť o obavu z niečoho nepoznaného a neochotu meniť zabehané postupy. Nedajú sa vylúčiť ani iné dôvody.
Jozef Čavojec
