ŽILINA. Financovanie našich vysokých škôl bude do väčšej miery ovplyvňovať ich aktivita a výsledky vo vede a výskume. Slovenská rektorská konferencia na svojom 51. pléne akceptovala zmenu metodiky financovania vysokých škôl a až 40 percent z prostriedkov, ktoré školy dostanú, bude závisieť od výkonov vo vede a výskume a nie od počtu študentov.
„Pre nás je veľmi dôležité, že hlavné ciele novej metodiky financovania boli akceptované rektorskou konferenciou, a to z toho dôvodu, že prechádzame od kvantity ku kvalite,“ povedal krátko po rokovaní Slovenskej rektorskej konferencie minister školstva Ján Mikolaj.
Do metodiky sa tiež dostanú nové koeficienty - koeficient uplatniteľnosti absolventov v praxi ako aj koeficient priorít, ktorý umožňuje ministerstvu školstva dotovať také študijné programy, ktoré sú z celospoločenského hľadiska nevyhnutné. Ako príklad uviedol Mikolaj lekárstvo a architektúru, kde sú požiadavky praxe vyššie ako to, čo vysoké školy ponúkajú pracovnému trhu.
Požiadavka nezapočítať prostriedky z EÚ do rozpisu štátnych dotácií VŠ nebola ministerstvom akceptovaná. Podľa Mikolaja započítanie prostriedkov z EÚ je dôležité pre hodnotenia kvality jednotlivých škôl. V súvislosti s metodikou rozpočtu sa podľa rektora Žilinskej univerzity v Žiline Jána Bujňáka spustila búrlivá diskusia, s novou metodikou nakoniec konferencia podmienečne
Mikolaj ďalej informoval o úspešnosti čerpania prostriedkov z eurofondov ako aj o nových výzvach na predkladanie projektov. Konštatoval, že počet projektov, ktoré chodia na agentúru ministerstva školstva, už majú inú kvalitu ako na začiatku. „Doteraz sme pripravili a vyhlásili 15 výziev v celkovej sume 640 miliónov eur.
