BRATISLAVA. Trest smrti nie je na ochranu spoločnosti potrebný, pretože tento účel rovnako dobre splní napríklad trest odňatia slobody na doživotie. Pre TASR to uviedol Eduard Burda z katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
"Úteky z väzenia prenechajme filmovým tvorcom, v praxi sa vyskytujú v minimálnej miere. Náklady na výkon trestu odňatia slobody na doživotie nie sú v porovnaní s celkovou výškou štátneho rozpočtu zaujímavé. Trest odňatia slobody na doživotie je dostatočne prísnym voči páchateľovi akokoľvek beštiálneho skutku," pokračoval.
Podľa jeho slov sa nikdy v histórii ľudstva nepodarilo preukázať, že by zavedenie trestu smrti znamenalo zníženie závažnej kriminality, ani že by jeho zrušenie bolo dôvodom jej nárastu. "Príčiny hľadajme predovšetkým v spoločnosti samotnej. Navyše je výška trestných sadzieb trestu odňatia slobody v súčasnom Trestnom zákone pri mnohých trestných činoch aj tak až príliš prísna. Z odborného trestnoprávneho a kriminologického hľadiska je preto trest smrti zbytočný," povedal Burda.
Zdôraznil, že štát ako reprezentant spoločnosti by mal vystupovať voči páchateľom závažnej trestnej činnosti z pozície silnej autority, avšak múdrej, neustále sa snažiacej napraviť páchateľa, nie z pozície pomstiteľa vyžadujúceho oko za oko". "Málokto z bežných ľudí by necítil výčitky svedomia, keby usmrtil iného človeka, čo aj brutálneho vraha. Cítili by sme sa lepšie, keby takúto robotu s našou podporou za nás vykonal štát?" poznamenal.
Ak by sa na Slovensku mal znova zaviesť trest smrti, v európskych geopolitických podmienkach by to podľa jeho vysvetlenia znamenalo dobrovoľné vystúpenie Slovenskej republiky z rodiny moderných demokratických štátov. "Medzinárodné a medzinárodno-právne záväzky Slovenskej republiky vylučujú zavedenie trestu smrti. Takéto hrubé porušenie medzinárodných záväzkov by viedlo k medzinárodným sankciám, k chápaniu SR ako prudko nestabilného štátu, čo by ďalej viedlo aj k oslabeniu pozície našej krajiny ako dôveryhodného hospodárskeho partnera," uviedol.
Podľa jeho slov by v konečnom dôsledku zavedenie trestu smrti znamenalo pre Slovensko medzinárodnú hanbu a významné ekonomické straty, avšak k boju proti kriminalite by prispelo len v zanedbateľnej miere, ak vôbec. "Preto je vhodné akékoľvek snahy o jeho zavedenie na Slovensku vnímať ako nie veľmi férové získavanie politického kapitálu. Trest smrti z odborného hľadiska nie je aktuálna téma," zdôraznil.
Burda ďalej priblížil, že v súčasnosti existuje okolo 30 krajín, kde trest smrti stále zavedený je, avšak za posledných desať rokov nebola žiadna osoba popravená. "Ide prevažne o ázijské alebo africké krajiny. Jedinou, nám bližšou krajinou tejto skupiny, je Rusko. Tam je trest smrti zakotvený dokonca v ústave."
