„Bol neobvykle slušne oblečený, niekedy sme si preto z neho uťahovali, že vyzerá ako byrokrat. No získal si rešpekt tým, že bol otvorene ľavicový, čo sa zdalo v atmosfére tej doby dosť odvážne. Študenti z Československa sa v tom čase tvárili, že sú pravicoví," hovorí o Robertovi Ficovi profesor Robert B. Pynsent.
Tento vysokoškolský učiteľ už roky prednáša českú a slovenskú literatúru na londýnskej School of Slavonic and East European Studies, kde tento rok strávi 17. november aj Robert Fico. Dnešný premiér v deväťdesiatych rokoch študoval v Londýne vďaka Masarykovmu štipendiu. „Nerozmýšľali sme o jeho možnej politickej kariére, brali sme ho ako právnika, ktorý netrpí bežnou právnickou kultúrnou obmedzenosťou," spomína Pynsent.
Nevšimli si zmenu
„Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom," povedal v roku 2000 poslanec Fico. Väčšiu zmenu si nevšimli ani fanúšikovia tradičných značiek, ktorým sa darilo pred prevratom aj po ňom. Kofolu, Horalku, Jesienku či Granko si môžu kúpiť dodnes. Čomu vďačia za to, že prežili desaťročia? Marketingový expert Marián Timoracký tvrdí, že je to preto, lebo si k nim ľudia vytvorili istý druh vzťahu. „Značka sa nerodí v reklamných agentúrach a na oddeleniach marketingu, ale v hlave spotrebiteľa," dodáva.
Rok vo svete
Rok 1989 však nebol len o páde komunizmu. Hoci história píše, že rok 1989 sa začal rovnako nezaujímavo ako tie predchádzajúce, udalosti, ktoré sa počas neho udiali u nás a v okolitých krajinách i vo svete, napokon hovoria niečo úplne iné.
V Poľsku sa uskutočnili prvé poloslobodné voľby, v Číne na Námestí nebeského pokoja prevalcovali tanky tisícky študentov a obyčajných ľudí, padol Berlínsky múr a Moskva odkázala svojim komunistickým bratských štátom: ste voľní.
Večné časy sa skončili
V tom roku prevalcovala odvaha ľudí v strednej a východnej Európe po štyridsiatich rokoch komunizmus, komunistická Čína, naopak, prevalcovala odvážny pokus o demokraciu na Námestí nebeského pokoja. Sovietsky zväz si v rovnakom čase začal zvykať, aké to je stiahnuť sa - politicky z bratských štátov, vojensky z nepoddajného Afganistanu. A nový americký prezident George Bush starší si trénoval zmenu slovníka - z odvekého nepriateľa studenej vojny sa stával spojenec - Sovietsky zväz.
Rok 1989 začal rovnako nezaujímavo ako tie predchádzajúce, keď súdruhovia ľuďom donekonečna opakovali: so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Šéf vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky Erich Honecker v januári vyhlásil, že Berlínsky múr tu bude aj o päťdesiat, aj o sto rokov. A keď vo februári na území nikoho vykrvácal postrelený 20-ročný Chris Gueffroy pri pokuse utiecť cez múr do západného Nemecka, zdala sa bezútešná realita dokonaná.
Sotva sa našiel niekto, kto by bol veril, že večné časy sa definitívne končia, Berlínsky múr padne a 20-ročný mladík bude poslednou obeťou najdrsnejšieho symbolu komunizmu v Európe.
Poliaci a elektrické kreslo
S demontážou diktatúry začalo Poľsko, kde už roky koloval drsný vtip: aký je rozdiel medzi demokraciou a komunizmom? Ako medzi kreslom a elektrickým kreslom! Poliaci sa definitívne rozhodli pre kreslo. „Poľsko bolo jedinou krajinou, ktorá bola v roku 1989 pripravená prebrať vládu z rúk komunistov.
Opozícia nebola privilégiom úzkych elít, týkalo sa to 10 miliónov vtedajších členov Solidarity. Vďaka tomu prišla vláda o podporu robotníkov a tzv. pracujúcej inteligencie, ktorej záujmy vraj ochraňovala.
Bez Solidarity nemohla robiť reformy v krachujúcom Poľsku," hovorí poľský historik a novinár Jerzy Marek Nowakowski, ktorý bol v roku 1991 poradcom prezidenta a legendárneho šéfa Solidarity Lecha Walesu. V krajine, kde po 40 rokoch socializmu ľudia nemali ani toaletný papier, si prvýkrát za jeden stôl sadli komunisti a opozícia, v tom čase stále zakázané nezávislé hnutie Solidarita. Prvý zázrak.
U nás sa stále veľa nedialo. Koncom februára odsúdili Václava Havla, vtedy disidenta, na deväť mesiacov väzenia.
Po štyroch mesiacoch ťažkých rokovaní pri okrúhlom stole sa v júni v Poľsku uskutočnili prvé poloslobodné voľby, v ktorých Solidarita prevalcovala komunistov a novú vládu zostavil prvý nekomunistický premiér v krajinách socialistického bloku. „Keby tie zmeny v Poľsku neuspeli, keby došlo k nejakej provokácii, tak som presvedčený, že by nedošlo k zmenám v strednej Európe," povedal nám vtedajší premiér Tadeusz Mazowiecki. Druhý zázrak.
Sovietsky zväz mal vtedy celkom iné starosti. V polovici februára odišiel z Afganistanu posledný vojak, čím sa po takmer desiatich rokoch skončil sovietsky Vietnam. Moskva nedokázala poraziť mudžahedínov a sama si musela lízať rany. Podľa rôznych údajov tam zomrelo od 800-tisíc do jeden a pol milióna vojakov. Vojna stála 6 miliárd rubľov a dodnes sa hľadajú stovky nezvestných. Sovietsky vodca Michail Gorbačov odpískal prvý z prehraných zápasov.
V roku 1989 opustil Afganistan posledný sovietsky vojak. Foto - Reuters
Zrod Miloševiča
V socialistickom bloku prebralo po Poľsku štafetu Maďarsko. V máji maďarskí pohraničníci odstránili výstražný systém, ktorý mal nespokojencom zo socialistického tábora zabrániť v úteku na Západ. O necelé dva mesiace neskôr ministri zahraničia Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock slávnostne prestrihli ostnatý plot, ktorý bol súčasťou železnej opony. „Otvorenie hraníc ovplyvnilo situáciu v celej Európe," vysvetľuje István Teszler, poradca maďarského premiéra Gordona Bajnaia. Vtedajší západonemecký kancelár Helmut Kohl opakoval, že Maďari vybrali prvú tehlu z Berlínskeho múru.
Medzitým sa v máji stal novým prezidentom Srbska vo vtedajšej Juhoslávii Slobodan Miloševič a v tieni konca jednej hrôzovlády sa začala rodiť iná. V známom prejave na Kosovom poli zmobilizoval Miloševič milión svojich priaznivcov spomienkou na bitku s osmanskými Turkami: „Dnes, o šesť storočí neskôr, stojíme pred novými bojmi. Nie sú to síce boje so zbraňami, ale ani tie nemožno vylúčiť," povedal politik, ktorý stál o desať rokov neskôr pred tribunálom v Haagu za zločiny spáchané v troch vojnách na území bývalej Juhoslávie.
Čína nepodľahla
Zmeny v Maďarsku dali v lete 1989 do pohybu masy vo východnom Nemecku. Ľudia si tam zbalili pár vecí a vybrali sa na dovolenku k Balatonu. V skutočnosti hľadali cestu na Západ. Prvé stovky ušli v auguste počas najbláznivejšej akcie roka. Paneurópsky piknik s gulášom a pivom v Šoproni sa skončil trojhodinovým otvorením hraníc do Rakúska. Začiatkom septembra nechal Honeckerov režim vycestovať desaťtisíce východných Nemcov, ktorí stanovali v uliciach Budapešti. Koncom septembra pustil tisíce iných, ktorí týždne okupovali západonemeckú ambasádu v Prahe. Tretí zázrak.
Nový americký prezident George Bush starší, ktorý v januári v Bielom dome vystriedal tvrdého odporcu komunizmu Ronalda Reagana, tak musel riešiť celkom iné výzvy, ako bola prázdna štátna pokladnica či boj s drogami. Poľsku, Maďarsku a Československu ponúkol hospodársku pomoc, a nahlas podporoval znovuzjednotenie východného a západného Nemecka, ktoré by sa stalo členom Severoatlantickej aliancie, úhlavného nepriateľa stále ešte platnej Varšavskej zmluvy. Nemohol tušiť, že už v decembri sa stretne so sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom na summite na Malte a spolu svetu oznámia koniec studenej vojny.
Zásah na Námestí nebeského pokoja v Číne bol namierený proti obyčajným ľuďom. Foto - ČTK/ AP
Európa prežívala zázraky na počkanie
V júni sa v Číne iný zázrak skončil ako tragédia, o ktorej sa dodnes v komunistickej veľmoci nesmie hovoriť nahlas. Odvahu čínskych študentov a obyčajných ľudí na Námestí nebeského pokoja prevalcovali tanky. Do demonštrantov, ktorí od polovice mája volali po demokratických reformách, strieľali vojaci. Oficiálne zomrelo v to ráno 300 ľudí, neoficiálne desaťnásobne viac.
Dodnes sú za to stovky ľudí vo väzení. Čína sa odvahou Európy nenechala nakaziť. Ustála náš pád komunizmu i rozpad jeho garanta - Sovietskeho zväzu. Jediné, na čo sa svet zmohol, bolo rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier úhlavnému nepriateľovi Číny - tibetskému duchovnému dalajlámovi. Za to, že v politike presadzuje nenásilie a toleranciu.
Nemilosrdný zásah režimu proti demonštrantom v Číne vyľakal disidentov vo východnom Nemecku. Vyľakal, ale neodradil. V septembri v Lipsku pokračovali pravidelné pondelkové modlitby, ktoré sa zmenili na protikomunistické demonštrácie. Prvá masová bola 9. októbra. Proti 70-tisíc kritikom režimu vyzbrojená armáda nezasiahla. Režim už nemal síl vydať príkaz strieľať do davu ľudí so sviečkami v ruke. Štvrtý zázrak.
Pár dní na to odstupuje Erich Honecker, ktorý najvytrvalejšie ignoroval hlas ulice.
Ste voľní, opakovala Moskva
Všetci sa pýtali, čo urobí Sovietsky zväz, ktorý v minulosti potláčal nespokojnosť vo svojich satelitoch tankami. Koncom októbra hovorca ministerstva zahraničných vecí vyhlásil to, čo Gorbačov povedal neverejne niekoľkokrát: komunistické bratské štáty si môžu o svojej politickej ceste rozhodovať sami nezávisle od Moskvy. Dňa 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr, najväčší symbol komunizmu v Európe. Najväčší zázrak.
„Keby sme vtedy intervenovali, pravdepodobne by som tu s vami nebol. Zažili by sme zrejme tretiu svetovú vojnu. V tej dobe bola Európa plná jadrových zbraní," spomína dnes Michail Gorbačov pre denník Le Figaro.
Po páde múra sa otriasli aj posledné režimy - najprv odstúpil bulharský šéf štátu a strany Todor Živkov. U nás predchádzala pádu režimu brutálne rozohnaná demonštrácia 17. novembra v Prahe, ale koncom decembra sa už československým prezidentom stal najznámejší disident, ktorý ešte v máji sedel vo väzení - Václav Havel.
Najkrvavejší pád komunizmu v tom roku prežil nemilosrdný režim v Rumunsku. Týždeň trvajúce masové demonštrácie si vyžiadali asi tisíc obetí. Posledné dve boli diktátor Nicolae Ceaušescu a jeho žena Elena, ktorých odsúdili na smrť za genocídu rumunského národa.
V roku 1989 sa stali desiatky významných udalostí. Kapely vydávali albumy, vedci oznámili niekoľko objavov, padali svetové rekordy a svet neobišli ani prírodné katastrofy. Ale len v tom roku sa rozložil totalitný systém, ktorý fungoval štyridsať rokov, hoci nás učili, že to bude na večné časy. Večnosť vtedy stratila na sile.
Čo sa ešte stalo
- 2. február: zomrel Ondrej Nepela, slovenský krasokorčuliar
- 5. február: v Európe vysiela prvá čisto spravodajská televízia Sky News
- 4. marec: svetový rekord v skoku do výšku, Javier Sotomayor (243 cm)
- 18. marec: v Egypte objavili 4400 rokov starú múmiu v Cheopsovej pyramíde
- 21. marec: Madonna vydala album Like a Prayer, podľa magazínu Time jeden zo 100 najlepších albumov všetkých čias
- 24. marec: ropný tanker Exxon Valdéz stroskotal na pobreží Aljašky a vylial do mora 40-tisíc ton ropy, čo je dodnes jedna z najhorších ekologických katastrof
- 23. apríl: narodila sa Nicole Vaidišová, česká tenisová hviezda
- 20. júla: vojenský režim v Barme prvýkrát odsúdil bojovníčku za ľudské práva Su Ťijovú na domáce väzenie, ktoré stále trvá.
- 7. november: MTV Europe prvýkrát naživo vysiela z východného Berlína

Beata
Balogová
