Začali ste sa už pripravovať na majstrovstvá sveta?
„Moja príprava sa začne v najbližších dňoch. Po štvrtom decembri, keď budeme vedieť mená troch prvých súperov, sa príprava zintenzívni."
Aký je ideálny počet redaktorov, ktorí by mali ísť do Juhoafrickej republiky?
„Nemôžeme vychádzať zo skúseností z olympijských hier, pretože tie sa vždy konajú v jednom meste a jeho okolí. Pri majstrovstvách budeme múdrejší až potom, keď budeme vedieť, v ktorých mestách naša reprezentácia hrá a aká je šanca postupu do jednotlivých dejísk."
Súhlasíte, že slovenskí komentátori sú oveľa emotívnejší než kolegovia z Česka, Nemecka či Rakúska?
„Áno súhlasím, ale neviem, čo je na tom zlé. V súčasnosti pretvárame našu slovenskú komentátorskú školu. Viem, že mnohým fanúšikom to prekáža. Ale pre mňa je dôležitý názor väčšiny a Slovensko to berie. Minimálne väčšina futbalovej verejnosti. Boli sme veľmi emotívni. To, čo Ľubo Hlavena v stredu spravil a stalo sa to súčasťou polemiky, že pobozkal ruky brankárovi, nie je zlé. Je to originálne a spontánne. Nemal to pripravené."
Aká je slovenská komentátorská škola?
„Dogmatická. Súvisí to s komentátorským obdobím sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. My sme však už v inom storočí. "
Spomínate si na komentovanie, ktoré vás sklamalo?
"Keď som v roku 2003 robil reláciu Zlatá Praha o titule hokejových majstrov sveta, mali sme tam hostí Dara Rusnáka a Vinca Lukáča a púšťal sa záznam poslednej tretiny stretnutia Československo - Kanada. Počúvali sme komentár Jana Slepičku, ktorý odpočítal päť, štyri, tri, dva, jeden a povedal, že sme majstrami sveta. To bola celá emócia. Vinco Lukáč na to povedal, že to je čo za emócia? A je to tak. Časy sú iné a väčšina staršej televíznej generácie nech si uvedomí konečne raz a navždy, že ju vychovávali v iných časoch. Emócie k nim nepatrili. Vládla tu komunistická strana a bol tu socialistický režim. Tí komentátori aj keby chceli, tak to nemohli zo seba dať von. Vládla dogma distingvovaného prejavu. "
Hodnotí vaša manželka zápasy, ktoré komentujete?
„Manželka moje priame prenosy nehodnotí, pretože ona pozerá iba fragmenty z nich. Nie je futbalová fanúšička a patrí k tým ženám, ktoré majú rady hokej. Futbal jej berie manžela, ona to berie z tejto stránky. Ligu majstrov nesleduje vôbec. Keď hralo naše mužstvo a vysielalo sa to dokonca na Jednotke, čo odpálilo seriál Doktor House, vtedy mi aj niečo povedala. Jej posledné hodnotenie po zápase v Severnom Írsku bolo, že by som mohol kričať menej po góle. Aj som si dal predsavzatie, že pri zápase Slovensko - Slovinsko tak urobím, ale v stredu s Poliakmi ma to zasa chytilo."
S kým preberáte vaše výkony v komentovaní?
„Čakám na emaily, pozerám internetové diskusie a sledujem ľudí. Viem, čo sa im nepáči. Keď mi niekto začne vyčítať, že tam bolo veľa informácií alebo to nesúviselo so zápasom, som na to veľmi háklivý. Vtedy by som si chcel s každým kritikom sadnúť k záznamu, nech mi ukáže, kde som táral a kde som hovoril od veci. Nech mi ukáže fakt, ktorý tam nepatril."
Redakčné hodnotenia nemávate?
„Nás je v redakcii veľmi málo. Sme poddimenzovaní na to, koľko športového programu STV vysiela. Nič také ako podrobné hodnotenie tu nefunguje, nie je na to čas. Robíme programy a ideme ďalej."
Púšťali ste si spätne zápas s Poliakmi?
„Celý zápas si púšťať určite nebudem, teraz si pozerám niektoré pasáže, keď robíme veľké zostrihy do spravodajstva. Možno si to niekedy pozriem, keď budem mať čas."
Váš výrok „Stanko, dobre ši zrobil" už zľudovel. Teší vás to?
„Som rád, že to znelo medzi fanúšikmi tesne po zápase v Bratislave i Košiciach."
Stíhate sledovať popri komentovaní spisovnosť jazyka, čo ako hovoríte a vyslovujete?
„Kontrolovať sa to nedá. V hlave mám informačný hardware a slovný software, ktorý musím používať."
Mnohí fanúšikovia hovoria, že komentátori až príliš drukujú a nestíhajú komentovať. Aj vy si to myslíte?
„Karol Polák raz povedal, že pri zápasoch futbalovej reprezentácie musí byť aj komentátor fanúšikom. Aj preto som teraz kričal, keď Kozák išiel sám na brankára Dudeka, že je tam faul. V komentovaní musí byť aj kúsok fanúšikovstva."
A je to iba kúsok?
„Viem, že ľudia veľmi citlivo reagovali na moju kritiku rozhodcov, ale stojím si za každým jedným slovom. Tvrdím, že rozhodcovia nás v tejto kvalifikácii poškodzovali. Poškodili nás pri zápasoch v Slovinsku a v Severnom Írsku. Tu si treba uvedomiť, že medzinárodné zápasy, a najmä tieto kvalifikačné, boli veľmi vyrovnané. Tam keď sa rozhodca upískne a dá vám priamy pokutový kop, tak súper z toho ťaží. To robí, ako hovoria Američania 'fucking difference' vo výsledku."
Sledujete diskusie fanúšikov?
„Sledujem a myslím si, že tak, ako máme na Slovensku dva a pol milióna reprezentačných trénerov, tak máme aj dva a pol milióna veľmi schopných komentátorov. Každému by som doprial, aby si dal komentátorský mikrofón na hlavu a nech spisovnou slovenčinou, s emóciami a so všetkým, čo k tomu patrí, priblíži divákom zápas. Bolo by to pekné divadlo a možno aj silvestrovský program."
S akými reakciami sa stretávate?
„Na internete sa, samozrejme, moje výkony zosmiešňujú. Osemdesiat percent hodnotení je iba o tom, že sme komici, trkvasi a kazisveti, neschopáci, ktorí kazia dojem zo zápasu. Tárame do vetra a zavádzame. V reakciách normálnych ľudí, ktorí k futbalu patria ako manažéri, hráči, tréneri alebo funkcionári, cítim podporu. Pomer kladných reakcií k zlým je deväťdesiat percent ku desiatim."
Trénujete si niekedy komentovanie aj po trinástich rokoch praxe?
„Keď som bol malý chlapec, tak som si komentoval zápasy. Vymýšľal som si v hlave rozhlasové reportáže, keď som išiel na ďaleký nákup. Teraz nie, to sa ani nedá. Neviem si predstaviť, že by som pri zrkadle začal ziapať gól. To súvisí so situáciou, ten gól musí padnúť a musí ísť o dôležitý zápas. Nebudem kričať v zápase so San Marínom po každom zo siedmich gólov góóól.
Po niektorých úspešných zápasoch sa zrejme veľmi vykričíte. Stalo sa vám, že ste prišli o hlas?
„Hlasivky som necvičil, necvičím a nikdy cvičiť nebudem. Ani žiadne čaje nepijem. Nestalo by sa mi, žeby som prišiel o hlas."
Aký vzťah máte k našej reprezentácii? Tykáte si navzájom, zájdete za nimi do šatne po zápase?
„S chalanmi mám fajn vzťah, do šatne za nimi po zápase, samozrejme, nechodím, my sme vždy len na chodbe, ktorou prechádzajú po zápase. Poznáme sa, tykáme si. Myslím si, že to platí pre všetkých novinárov, ktorí si prešli touto kvalifikáciou."
Aký ste futbalista?
(Smiech) „Som rekreačný hráč. Futbal som nikdy vrcholovo nehral, iba tak klasicky ako každý normálny chlap."
Slovenská futbalová reprezentácia sa dostala na majstrovstvá sveta a vám sa splnil sen. Aké máte ďalšie želanie?
„Teraz to budú hviezdne vojny - veľké scifi. Tieto hviezdne vojny budú realitou. Myslím si, že si tam hanbu neurobíme. Menšia diera do sveta bude postup do osemfinále, väčšia postup do štvrťfinále. To, čo by bolo vo štvrťfinále, tam by vznikol ďalší sen. Tipujem, že naši postúpia minimálne zo skupiny."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
