BRATISLAVA. Ak by mali vyššie územné celky (VÚC) väčší vplyv na prerozdeľovanie eurofondov ako majú v súčasnosti, ľudia by o samosprávne kraje a ich pôsobenie v regióne mali väčší záujem. A mohlo by to pomôcť aj zvýšiť volebnú účasť na blížiacich sa voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Myslí si to expert na oblasť verejnej správy Viktor Nižňanský.
"Keby boli VÚC omnoho viacej zodpovedné za rozhodovanie, kde sa v regióne ktoré peniaze z eurofondov budú rozdeľovať a nie, že to robia ministerstvá, tak potom by občania viac cítili ich účinkovanie v regióne," povedal pre TASR Nižňanský.
Na margo nízkej volebnej účasti v minulých rokoch poznamenal, že jednou z príčin je aj stále nedostatočná informovanosť o tom, čo všetko pre ľudí zabezpečuje vyšší územný celok.
"Možno by sa aj politici a predstavitelia VÚC mohli viac zaujímať o to, aby ľudí viac informovali," doplnil s tým, že podľa neho sa občania o veci verejné navyše veľmi nezaujímajú dovtedy, kým sa ich osobne nedotýkajú.
Účasť voličov na voľbách do orgánov samosprávnych krajov by podľa Nižňanského mohla zvýšiť nielen lepšia informovanosť o kompetenciách VÚC, ale aj nespokojnosť občanov s doterajším vývojom v ich kraji a teda túžba po zmene. Nižňanský si však tiež myslí, že títo nespokojní občania sa môžu rozhodnúť, že voliť napokon nepôjdu, keďže im je vlastne jedno, čo sa v kraji deje.
V tejto súvislosti zároveň dodal, že v takom prípade však ľudia, ktorí neprídu voliť, budú zbytočne nadávať na zloženie krajského parlamentu či na šéfa VÚC. "Majú možnosť ísť voliť a zmeniť to," konštatoval.
Jednomandátové obvody
Ako pre TASR Nižňanský ďalej podotkol, podľa neho by bolo v budúcnosti dobré zmeniť spôsob voľby poslancov do krajských zastupiteľstiev, aby boli bližší ľuďom. Nižňanský by prijal, keby sa ponechal väčšinový volebný systém, ale zaviesť by sa podľa neho mohli jednomandátové volebné obvody.
"To znamená, že máme povedzme 50 poslancov, tak bude 50 volebných obvodov v kraji. Každý občan, ktorý bude voliť svojho kandidáta, bude presne vedieť koho volí, ako vyzerá, kde býva a môžu s ním priamo komunikovať a presadzovať veci. Vtedy by to bolo konkrétnejšie a pevnejšie previazané medzi občanom a poslancom za volebný obvod, ktorý by bol jeden a jasný," vysvetlil.
Na prvé kolo historicky prvých volieb v roku 2001 prišlo k volebným urnám 26,02 percenta oprávnených voličov. V druhom kole prejavilo záujem o voľbu siedmich predsedov samosprávnych krajov 22,61 percenta občanov. Volebná účasť v prvom kole druhých regionálnych volieb, ktoré sa konalo v roku 2005, bola o osem percent nižšia ako vo voľbách v roku 2001.
K volebným urnám prišlo len 18,02 percenta oprávnených voličov. Ešte menej občanov (11,07 percenta) prejavilo záujem o druhé kolo hlasovania, ktoré sa konalo vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch, keďže občania si ani v jednom z nich nezvolili predsedu VÚC v prvom kole.
