BRATISLAVA.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico našiel nový spôsob, ako vyjadrovať svoje názory. Na stránke premiersr.sk zverejnil včera už druhý videokomentár. Prvýkrát takto hovoril minulý pondelok o hospodárskej kríze, včera to bola Lisabonská zmluva.
Fico začal s videokomentármi po tom, čo už niekoľko týždňov neodpovedá na otázky slovenských denníkov. Premiér rozpráva do kamery bez saka, iba v košeli a kravate.
Doteraz zverejnené texty pravdepodobne číta. Videokomentár využívajú aj iní politici, pravidelne ho zverejňuje napríklad ruský prezident Dimitrij Medvedev. Na rozdiel od Fica pôsobí prirodzenejšie, ako keby rozprával spamäti.
Fico zatiahol Slovensko do českej aféry s Lisabonom až po uši, komentuje Peter Schutz.
Videokomentár nakrútil už aj predseda českej ODS Mirek Topolánek. Oznámil, že si založil konto na Facebooku. „Jsem to já, Mirek Topolánek, normální chlápek,“ hovorí. Fico je v prejave konzervatívnejší a zvolil oficiálnejší jazyk.
Úrad vlády na otázky, či bude premiér zverejňovať videokomentáre pravidelne, prečo sa pre tento typ komunikácie rozhodol, prípadne, či ho niekto inšpiroval, neodpovedal.
„Váš denník je čisto protivládny, čo predseda vlády rešpektuje. Nebude však rešpektovať prekrúcanie jeho stanovísk, úmyselné zmeny zmyslu jeho odpovedí a ich zneužívanie na škandalizáciu predsedu vlády za každú cenu. Pokiaľ sa táto prax, ktorá so žurnalistikou nemá nič spoločné, nezmení, predseda vlády nevidí žiadny dôvod, aby odpovedal na vaše otázky,“ odkázal jeho tlačový odbor.
Fico: Ak sa výnimka z Lisabonu nerozšíri aj na nás, zablokujeme ju Premiér Robert Fico (Smer-SD) potvrdil, že Bratislava zablokuje v Rade EÚ Českom presadzovanú výnimku nedotknuteľnosti takzvaných Benešových dekrétov v lisabonskej zmluve, ak sa nebude vzťahovať aj na Slovensko. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa však dnes vyjadril miernejšie - Slovensko podľa neho musí mať rovnakú právnu ochranu ako Praha, ale vyhrážať sa Česku vetom odmietol.
"Máme len dve možnosti. Buď budeme v Európskej rade vetovať český návrh, alebo budeme trvať, aby sa vzťahoval aj na Slovensko," vyhlásil vo videokomentári na svojej webovej stránke Fico. Premiér zdôraznil, že prezidentské dekréty sú trvalou súčasťou českého, ako aj slovenského právneho poriadku. Dekréty po druhej svetovej vojne okrem iného upravovali vyvlastnenie majetku ľudí, odsunutých z vtedajšieho Československa. Išlo najmä o obyvateľov nemeckej národnosti.
Lajčák: Kríza nenastane
Šéf slovenskej diplomacie Lajčák naopak po stretnutí s gruzínskym ministrom zahraničných vecí Grigolom Vašadzem tvrdil, že k situácii, keď by malo Slovensko blokovať návrh Česka, nepríde. "Takáto situácia nenastane. (...)My s Českou republikou nebudeme v polohe, aby sme nejakým spôsobom hovorili v štýle buď - alebo, alebo aby sme nejakým spôsobom sa vyhrážali nejakým vetovaním," povedal minister. Vysvetľoval to okrem iného tak, že nikto nebude Česko a Slovensko posudzovať oddelene. Dvom nástupníckym štátom bývalej federácie totiž podľa slovenskej diplomacie nemôže lisabonská zmluva dávať rozdielne právne istoty.
Český prezident Václav Klaus nedávno podmienil podpis lisabonskej zmluvy výnimkou z Charty základných práv EÚ. Podľa neho by listina mohla dekréty prelomiť, a otvoriť tak cestu k majetkovým nárokom sudetských Nemcov. Česko je poslednou krajinou únie, ktorá zatiaľ zmluvu neratifikovala. Zmluvu brzdí u západných susedov aj rozhodovanie Ústavného súdu, ktorý má koncom októbra rozhodovať o súlade zmluvy s ústavou.
Komisia zatiaľ mlčí
Európska komisia dnes nechcela výroky slovenských predstaviteľov komentovať. Hovorca EK Johannes Laitenberger v reakcii na otázku, či sa komisia neobáva, že české požiadavky môžu spustiť lavínu ďalších žiadostí, iba podotkol, že proces formulovania prípadnej žiadosti o výnimku v Česku ešte len prebieha. "Uvidíme, k akým záverom Česká republika dospeje," povedal.
Fico postoj Bratislavy obhajoval s tým, že dekréty by na Slovensku mohli byť napadnuté, keďže "budú na rozdiel od Českej republiky požívať nižšiu politickú ochranu". Minister zahraničia však poznamenal, že vláda má k dispozícii právnu analýzu, podľa ktorej text lisabonskej zmluvy neotvára priestor pre dodatočné vznášanie majetkových nárokov. "Vychádzame z toho, že naše záujmy sú garantované alebo ochránené," povedal Lajčák. Dodal však, že ak by Česko malo získať ešte "dodatočnú poistku", pochopiteľne ju chce aj Bratislava.
Vláda podľa Fica i Lajčáka lisabonskú zmluvu aj naďalej podporuje. Slovensko sa bude správať tak, aby neohrozilo definitívnu ratifikáciu lisabonskej zmluvy, ale ani oprávnené záujmy krajiny "súvisiace s nedotknuteľnosťou a nezmeniteľnosťou Benešových dekrétov," uzavrel Fico.
Na Slovensku doteraz problematika dekrétov bývalého československého prezidenta Beneša nevzbudzovala až také diskusie ako v Česku. Napriek tomu však slovenský parlament pred dvomi rokmi schválil uznesenie, v ktorom označil povojnové dokumenty za nedotknuteľné.
Fico nafukuje ďalšiu bublinu, tvrdí opozícia Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa domnieva, že postoj predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý naznačil, že Slovensko by mohlo pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy žiadať výnimku, je len bublinou na prekrytie iných káuz. Vyhlásil to po dnešnom rokovaní s opozičným partnerom KDH.
"Premiér ma ešte v marci minulého roka molestoval, ako rýchlo musí byť ratifikovaná Lisabonská zmluva, hovorí, ako som týmto dokumentom vydieral a teraz sa po dvoch rokoch zobudí a zistí, že niečo nie je v poriadku," konštatoval.
Predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ v tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité, aby sa európska integrácia nevnímala ako revízia minulosti, ale naopak, ako budovanie spoločnej cesty a vízie na báze dohodnutých pravidiel. "Doterajšie zmluvy neboli nasmerované do minulosti, ale do polohy odpovedí," vysvetlil.
Figeľ zároveň zdôraznil, že Európska komisia sa osobitne zaoberala kompatibilitou Benešových dekrétov s platným európskym právom a nezistila nijaké narúšanie alebo neprijateľnosť. "Takto to bolo pri všetkých zmluvách a takto je to aj pri tejto Lisabonskej," uzavrel.

Beata
Balogová
