STARÉ HORY.
"Títo zimní spáči si svoje dúpätá vystielajú konármi ihličnanov a trávou. Z ôsmich, viac rokov pozorovaných a medveďmi užívanými brložískami, sa päť nachádza pod skalnými prevismi a tri v hustých smrekovo-jedľových mladinách," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Miroslav Saniga.
Dodal, že medvede, ktoré majú brlohy pod skalnými prevismi, budú na tom počas zimného spánku lepšie ako tie, ktoré sa k spánku uložia len v nejakej kolibe" z haluzí v ihličnatej mladine. Do polojaskyne im totiž voda nezatečie aj keď sa počas zimy rozprší. Horšie to budú mať medvede, ktoré z pelechov v mladinách dážď zo spánku prebudí a vydurí. Tie sa potom začnú nervózne túlať po revíri.
Z tohtoročného pozorovania medveďov odborníci usudzujú, že väčšina týchto šeliem by mala upadnúť do zimného spánku. Zvieratá sú v tomto roku celkom dobre vypasené, keďže v prírode bol dostatok lesných plodov - malín, černíc, brusníc či čučoriedok, ktoré sú v letných a jesenných mesiacoch dôležitou a nenahraditeľnou zložkou ich potravy.
Keď sa však medveď počas leta a jesene dostatočne nevypasie a "nezaobalí" sa dostatočnou vrstvou tuku, jeho spánok býva plytký. Po tom, ako sa podvyživenému medveďovi počas zimného spánku minú "naakumulované" zásoby tuku, zobudí sa, opustí brloh a začne si zháňať potravu aj uprostred januára. Stretnutie s hladným a nervóznym zvieraťom môže byť pre človeka veľmi nebezpečné, varuje Saniga.
