BRATISLAVA. Vyplýva to zo septembrového prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1039 osôb starších ako 18 rokov realizovala agentúra Focus.
Milan Nič z Nadácie Pontis na dnešnej tlačovej konferencii upozornil, že podľa vládneho návrhu štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012 sa však objem financií určených na konkrétne bilaterálne projekty, ktoré uskutočňujú slovenské subjekty v rozvojových krajinách, zníži až o 60 percent v porovnaní s rokom 2009.
Malo by tak dôjsť k poklesu zo 7,5 milióna eur (225,9 milióna Sk) na 3,2 milióna eur (96,4 milióna Sk). Je to ešte nižší objem ako v čase, keď program rozvojovej pomoci pred piatimi rokmi vznikal a SR ešte nebola členom EÚ ani eurozóny.
Rezonuje Afrika a Afganistan
"Cieľom výskumu bolo najmä zmapovať, ako verejnosť zaznamenala program rozvojovej pomoci poskytovanej Slovenskom, ako ho akceptuje v čase hospodárskej krízy, aké sú preferované spôsoby a prijímatelia pomoci, ako aj názory verejnosti na jej výšku," vysvetlil Nič.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že program rozvojovej pomoci podľa vlastného vyjadrenia v posledných šiestich mesiacoch zaznamenala pätina respondentov. Títo najčastejšie uviedli, že išlo o pomoc rozvojovým krajinám v Afrike či Afganistanu. Najčastejším zdrojom informácií o tomto programe bola pre opýtaných televízia (80 percent).
Sedem z desiatich oslovených si myslí, že Slovensko by malo pomoc poskytovať ľuďom v chudobných krajinách, čo je však o 13 percentuálnych bodov menej, ako v roku 2005. Väčšina občanov (84 percent) si uvedomuje skutočnosť, že je morálnou povinnosťou vyspelých krajín pomáhať rozvojovým krajinám a že takáto pomoc je potrebná.
Až 60 percent opýtaných súhlasí s názorom, že negatívne následky svetovej hospodárskej krízy najviac postihnú chudobné krajiny, a preto im treba zvýšiť aj rozvojovú pomoc. Na druhej strane vyjadrujú určitú skepsu, pokiaľ ide o to, či si takúto pomoc môže Slovensko dovoliť, či sa tieto prostriedky dostanú skutočne tam, kde je to potrebné a do akej miery sú tieto financie rozdeľované transparentne.
Prekáža nám korupcia
Oproti roku 2005 až o 17 percentuálnych bodov vzrástol súhlas s výrokom, že "Korupcia v rozvojových krajinách je najdôležitejším dôvodom, prečo sa pomoc nedostane tým, ktorí ju potrebujú". S týmto tvrdením súhlasí 73 percent opýtaných.
Obyvatelia Slovenska si myslia, že naša krajina môže rozvojovým krajinám pomôcť predovšetkým v zlepšovaní systému zdravotnej starostlivosti a systému školského vzdelávania. Pokiaľ ide o najúčinnejší spôsob, ako môže SR sprostredkovať pomoc ľuďom v núdzi, najväčšie percento respondentov (72 percent) stále preferuje odvádzanie finančných prostriedkov veľkým medzinárodným organizáciám ako UNICEF či Červený kríž.
Hneď za ním nasleduje poskytovanie malých grantov slovenským mimovládnym organizáciám na realizáciu konkrétnych projektov (53 percent). Za najmenej účinné považujú respondenti poskytovanie financií firmám a súkromným podnikateľom na rozvojové projekty (37 percent).
Podľa opýtaných by prijímateľom rozvojovej pomoci mali byť predovšetkým africké krajiny. Myslí si to až 78 percent respondentov. Podpora všetkým ostatným regiónom, ako Ázia, Afganistan, západný Balkán či bývalé sovietske republiky, sa znížila.
Fakt, že Slovenská republika sa pred časom stala poskytovateľom rozvojovej pomoci, je podľa Milana Niča z Nadácie Pontis veľkým šokom a zmenou pre obyvateľstvo našej krajiny. Uviedol to pre TASR s tým, že Slováci majú v podvedomí stále pocit, že treba pomáhať im.
"Nie sme pripravení sa postaviť a sebavedomo povedať, že za posledných 20 rokov sme už veľa dosiahli a predsa len iní od nás očakávajú pomoc," konštatoval. Podľa jeho slov aj toto je jeden z faktorov, prečo rozvojová pomoc poskytovaná Slovenskom nezodpovedná možnostiam našej krajiny.
Nič zároveň poukázal na to, že vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012 sa objem financií určených na konkrétne bilaterálne projekty, ktoré uskutočňujú slovenské subjekty v rozvojových krajinách, zníži až o 60 percent v porovnaní s rokom 2009. Malo by tak dôjsť k poklesu zo 7,5 milióna eur (225,9 milióna Sk) na 3,2 milióna eur (96,4 milióna Sk). Zároveň priznal, že v čase svetovej hospodárskej krízy sa škrtalo vo všetkých oblastiach, ale v tejto sfére tak radikálne, že sme sa dostali na nižšiu úroveň, ako bola na začiatku celého programu poskytovania rozvojovej pomoci v roku 2003. "Pri tvorbe rozpočtu sa prihliadalo na to, že budúci rok budú voľby a rozvojová pomoc neprináša hlasy, keďže jej prijímatelia sú mimo tejto krajiny," povedal.
Aj preto sa podľa jeho slov medzi novými členskými krajinami EÚ výškou poskytnutej pomoci prepadáme. "Boli sme na špičke v rámci Vyšehradskej štvorky, teraz sme na chvoste. Vlani sa podiel poskytnutej pomoci vo vzťahu k hrubému domácemu produktu blížil k 0,1 percenta a mali sme záväzok dosiahnuť do roku 2010 úroveň 0,17 percenta k HDP. "Po týchto škrtoch sa však zosunieme smerom nadol," avizoval.
Predseda platformy mimovládnych rozvojových organizácií Marián Čaučík v tejto súvislosti pre TASR uviedol, že vo výške poskytovania rozvojovej pomoci padli aj pobaltské krajiny, ale napríklad v porovnaní s Českou republikou zaostávame. Dúfa však, že pre budúce roky bude zachovaná aspoň úroveň roku 2009. "Zahraničný výbor NR SR prijal uznesenie, v ktorom odporúča ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi (nominant Smeru-SD) hľadať zdroje na rozvojovú pomoc vo vlastnom rezorte, teda nie na úkor deficitu. Minister sľúbil, že ich nájde a veríme mu, že to tak bude," uzavrel.
Martin Slosiarik z agentúry Focus s odvolaním sa na prieskum verejnej mienky konštatoval, že vzťah Slovákov k rozvojovej pomoci je pozitívny a ľudia chápu, že je morálnou povinnosťou krajín ako Slovensko takúto pomoc poskytovať. "Druhá vec je tá, že treba venovať väčšie úsilie tomu, akými prostriedkami bude poskytovaná, aby tieto kanály vnímalo obyvateľstvo ako jasné a transparentné a aby nemalo pochybnosti o korupčných praktikách," vysvetlil. Podľa Slosiarika je úplne zrejmé, že ľudia si uvedomujú, že je to jedna z tém, ktoré musí Slovensko rozvíjať. "Je to dobré nielen pre psychické zdravie národa, ale aj pre budovanie pozitívneho imidžu krajiny v zahraničí," dodal.
Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí (MZV) Petra Stana minister Lajčák opakovane zdôrazňuje, že nie je nadšený tým, ako bol okresaný rozpočet jeho rezortu a že boli zredukované prostriedky na rozvojovú pomoc. "Nie je s tým spokojný a urobí všetko pre to, aby v pridelených rozpočtových prostriedkoch našiel možnosť, ako zabrániť takémuto poklesu financií," reagoval Stano. Podľa jeho slov si je MZV vedomé svojho záväzku v súvislosti s rozvojovou pomocou a minister zdôrazňuje, že ten záväzok chce splniť.
Mimovládky chcú poukázať na dôležitosť rozvojovej pomoci pred hlasovaním o budúcoročnom štátnom rozpočte, v ktorom je dramaticky zoškrtaná.
Platforma mimovládnych rozvojových organizácií poslancom slovenského parlamentu ukáže fotografie z rozvojových krajín. Chcú, aby sa fotografie dostali čo najbližšie pred oči poslancov parlamentu, a to najmä v čase, kedy sa chystajú rozhodovať o štátnom rozpočte.
Agentúru SITA o tom informovala Daniela Balážová z Platformy. Rozvojovú pomoc totiž čakajú dramatické škrty, ak poslanci návrh rozpočtu na budúci rok schvália. Bilaterálne rozvojové projekty dostanú až o vyše dve tretiny menej oproti tomuto roku.
V priestoroch Národnej rady SR bude vo štvrtok od 12:00 do 16:00 výstava fotografií z Afriky Svet bez chudoby, prezentovať však budú takisto výrobky fair trade a konkrétne projekty, ktoré Slovensko robilo v zahraničí. Ukážu projekt stavby domov pre navrátilcov v Afganistane, ktorý robí ADRA Slovensko, projekt voda a vzdelanie pre vyprahnutú Turkanu, na ktorom pracovali eRko a koledníci Dobrej noviny či mikropôžičky pre ženy v západnej Keni od Človeka v ohrození.
Návštevníci si pozrú aj prvé fair trade makadamové oriešky z Kene v Európe, ktoré priviezla Nadácia Integra, vzdelávanie budúcich učiteľov prostredníctvom Savia, boj organizácie Magna - Deti v núdzi proti HIV v Demokratickej republike Kongo, Kambodži a iných krajinách a projekty zodpovedné podnikanie v Srbsku a Bieloruský fond pre verejnú politiku, ktoré robila Nadácia Pontis.
Podujatie je pripravené v rámci Medzinárodného dňa boja proti chudobe, ktorý bol 17. októbra. Platforma mimovládnych rozvojových organizácií pri tejto príležitosti každoročne pripomína morálne aj medzinárodné záväzky voči menej vyspelým krajinám sveta.
