BRATISLAVA. Koaličná ĽS-HZDS v parlamente opäť nepodporí novelu vysokoškolského zákona z dielne ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), ktorej štvrtú verziu poslanci na septembrovej schôdzi posunuli do druhého čítania. Právomoci Súdnej rady a Najvyššieho súdu, ktoré navrhol posilniť ešte predchádzajúci minister spravodlivosti Štefan Harabin, sa zatiaľ zrejme neupravia.
Strana Vladimíra Mečiara totiž požiada ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú (nominantka ĽS-HZDS), aby novelu stiahla. Po dnešnom rokovaní koaličnej rady to povedal premiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
"ĽS-HZDS zákon o vysokých školách nepodporí v parlamente, záleží od ministra školstva Jána Mikolaj, či pôjde do rokovania aj s rizikom, že zákon nemusí získať dostatočnú podporu," povedal Fico.
HZDS: O školách má rozhodovať parlament, nie vláda
Bývalý člen ĽS-HZDS Mikolaj predkladal novelu vysokoškolského zákona do parlamentu viackrát, jej štvrtú verziu poslanci napokon na poslednej schôdzi posunuli do druhého čítania. Mečiarovmu ĽS-HZDS v poslednej verzii prekážalo, že o zaradení vysokých škôl do jednotlivých kategórií na základe kvality rozhoduje vláda a nie parlament.
Poslanec ĽS-HZDS Jozef Tarčák zas žiadal, aby sa zvýšil vek profesorov - garantov na 70 zo súčasných 65 rokov. Zatiaľ čo v prípade rozhodovania o zatriedení vysokých škôl bol Mikolaj pripravený ĽS-HZDS vyhovieť, zvýšenie veku profesorov odmietol.
Sudcov odložia na neskoršie obdobie
Plénum nebude na októbrovej schôdzi rokovať zrejme ani o posilnení právomocí Najvyššieho súdu a Súdnej rady, na čele ktorých stojí exminister spravodlivosti a súčasný šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. "Odporučím, aby zákon o sudcoch a prísediacich ministerka stiahla a odložila na neskoršie obdobie," vyhlásil Mečiar.
Národná rada sa mala novelou zoberať už v júni, napokon sa pre zmeny na poste ministra spravodlivosti návrh odložil. O norme sa tak malo rokovať na septembrovom zasadnutí parlamentu, rokovanie však odložili.
Novela zákona o sudcoch a prísediacich predpokladá, že napríklad právomoc menovať a odvolávať predsedov a podpredsedov súdov sa prenesie z ministerstva na Súdnu radu. S navrhnutou zmenou neboli v minulosti spokojní napríklad ani poslanci Smeru-SD, ale chystali sa ju podporiť. Opozícia normu kritizovala pre údajnú centralizáciu moci v justícii.
