Charta 77 znela Slovákom cudzo

Chartu a jej signatárov komunistický režim považoval za najväčšiu hrozbu. Jej sila spočívala aj v tom, že za ideály základných ľudských práv sa postavila pestrá zostava.

(Zdroj: Ilustračné - ČTK)

BRATISLAVA. Charta 77 spojila zdanlivo nespojiteľných. Pod dokumentmi kritizujúcimi nedodržiavanie ľudských práv v Československu sa ocitli antikomunisti vedľa bývalých členov ÚV KSČ a marxistov. Liberáli stáli pri kresťanoch, prominentní vedci či právnici paktovali s robotníkmi.

Aj na samotnom vyhlásení charty sa podieľali bývalí vysokopostavení komunisti Jíří Hájek a Zdeněk Mlynář, niekdajší prorežimní spisovatelia Ludvík Vaculík a Pavel Kohout s disidentom a dramatikom Václavom Havlom či kresťanským intelektuálom Jířím Němcom.

Desiatky statočných

To, že by stáli Česi pri Slovákoch, či naopak, však v prípade Charty veľmi neplatilo. Do konca roka 1989 ju podpísalo 1883 signatárov, Slovákov bolo len pár desiatok. Kniha Charta 77 ich uvádza 38. Slovenský historik žijúci v Prahe a jeden z prvých signatárov Ján Mlynárik hovorí, že v zozname chýbajú najmenej štyria pražskí Slováci a ich celkový počet je aspoň 42.

Publikácia však neuvádza matematika Vlada Čecha, či bratislavského spisovateľa Tomáš Petřivého. Medzi prvými 242 signatármi, ktorí dokument podpísali pred jeho zverejnením v zahraničných médiách, bolo podľa Mlynárika Slovákov šesť.

Oiciálne je uvádzaný on a spisovateľ Dominik Tatarka, v roku 1976 ju v Prahe ešte podpísali filológ Juraj Daubner, právnik Michal Lakatoš, orientalista Egon Čierny a filológ Pavel Muraško. Poslední dvaja ako spolupracovníci ŠtB.

O rok neskôr sa pridali aj mladí katolícki kňazi Robert Gombík a Marián Zajíček. Potom, ako výzvu počuli v Hlase Ameriky, vybrali sa do Prahy podpisovať. Odhovoril ich od toho až Vaculík. „Povedal nám, že ako kňazi máme obrovský priestor a možnosť hovoriť verejne, čo ani on ako spisovateľ nemá a že podpisom charty to stratíme, čo by bola hlúposť,“ spomína Zajíček. „Rok sme uvažovali, či je to rozumné. Prevážila potreba solidárity s tými, čo mali pre chartu problémy.“

Onedlho po podpise im režim odobral štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti a nasadil na nich ŠtB. „Na Slovensku som sa cítil osamotený a takmer bez akejkoľvek podpory, tak som po čase odišiel robiť výhybkára do Prahy,“ hovorí Zajíček.

V tom čase podpísal chartu aj trenčiansky hudobník a neskorší poslanec Smeru Bohumil Hanzel. Po niekoľkých konfliktoch s režimom emigroval do Švédska. Kontaktmi mu pomohol Dubček, ktorého neter bola Hanzelovou manželkou.

Ťažké stavy

Emigrovať sa podarilo v roku 1982 aj Mlynárikovi. Predtým si odsedel trinásť mesiacov vo väzení za to, že sa pokúsil do Nemecka prepašovať svoj historický archív. „Vo väzení nás psychicky týrali. Niekoľkokrát vytiahli na chodbu mladého cigána a za štekotu psa ho mlátili pendrekmi. Vtedy som dostal šialený, animálny strach a vzápätí ohromnú zlosť. Táto zmes sa mi odrazila do stavov úzkosti a cukrovky, ktorá ma neskôr pripravila o prsty na nohách,“ spomína dnes už ako dôchodca.

Najtragickejšie skončil undergroudový básnik Petřivý, ktorého objavili v roku 1986 dva týždne po smrti v petržalskom byte. Dôvodom smrti bola otrava barbiturátmi v kombinácii s alkoholom. Medzi chartistami sa hneď začalo šíriť, že disidentovi „pomohli“ k smrti eštébáci. Mnohí sú o tom presvedčení dodnes.

charta_final.jpgČo bola Charta 77

  • Impulzom pre jej vznik bolo zatknutie členov undergroundovej skupiny Plastic People of the Universe
  • Prehlásenie Charty 77 vznikalo v decembri 1976 na stretnutiach pražských disidentov, spisovateľov a vylúčených komunistov
  • Text prehlásenia zverejnili 6. a 7. januára 1977 francúzsky denník Le Monde, nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung, britský The Times a americký New York Times
  • Charta sa definovala ako neformálna občianska iniciatíva poukazujúca na nedodržiavanie ľudských práv v Československu
  • Prvými hovorcami Charty 77 sa stali filozof Jan Patočka, dramatik Václav Havel a bývalý komunistický minister zahraničných vecí Jíří Hájek
  • V prvej vlne dokument podpísalo 242 signatárov
  • V januári 1977 začali v Rudém právu vychádzať Anticharta. Podpísalo ju 76 národných umelcov, 360 zaslúžilých umelcov a 7-tisíc ďalších
  • V marci 1977 Patočka po výsluchu na ŠtB zomrel
  • Zaobchádzanie s kritikmi režimu viedlo v roku 1978 k vytvoreniu Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS)
  • Viacerí chartisti vrátane Václava Havla boli uväznení
  • Charta vydala do roku 1989 celkovo 572 dokumentov
  • Do konca roka 1989 podpísalo chartu 1883 signatárov, podpis odvolalo 25
  • Činnosť charta ukončila v roku 1992

Čo Charta 77 kritizovala

  • Nedodržiavanie medzinárodných paktov, ku ktorým sa ČSSR prihlásilo a ktoré u nás začali oficiálne v októbri 1976
  • Porušovanie práva na slobodu prejavu. Za vyslovenie názoru prišlo o prácu v odbore desaťtisíce ľudí, média sú cenzurované
  • Nedodržiavanie práva na vzdelanie. Nespočetné množstvo mladých ľudí nemôže pre vyslovenie názorov, alebo názory rodičov študovať
  • Obmedzenie práva vyhľadávať, prijímať, rozširovať informácie a myšlienky. Často je súdne stíhané pod rúškom kriminálnych obvinení
  • Obmedzovanie náboženskej slobody
  • Podriadenie všetkých inštitúcií a organizácií vládnucej strane
  • Svojvoľné zasahovanie do súkromného života, rodiny, domova a korešpondencie
  • Politicky motivované trestné stíhania a porušovanie práv obvinených
  • Obmedzenie voľného cestovania
Lámali aj Dubčeka. Najprv neúspešne, potom neskoro

Slováci považovali chartu za pražskú záležitosť. Malo to aj objektívne dôvody.

BRATISLAVA. Signatárov Charty 77 by ste na novembrových tribúnach či pri nich hľadali na Slovensku na rozdiel od Česka len ťažko. A podobne to bolo až na krátke výnimky aj s neskorším presadením v politike. Vytŕča len Miklós Duray, ktorý je dodnes poslancom za SMK.

Politológ a známy chartista Miroslav Kusý upozorňuje, že Slováci chýbali aj medzi reprezentantmi Charty 77. Názory a dokumenty hnutia prezentovali traja hovorcovia, ktorí sa každý rok menili. Prvým slovenským hovorcom sa stal disident Miroslav Lehký. V roku 1990. O rok neskôr Slovákov zastupovala spisovateľka Hana Ponická. To je podľa Kusého dôvod, prečo sa u nás nepridalo viac ľudí. „Považovali to za pražskú záležitosť.“

Bratislava bola ďaleko

Kusý však chápe, že Slováci v reprezentácii chýbali. „Robilo sa to konšpiratívne, nedalo sa to robiť verejne. Aj Brno bolo príliš ďaleko.“ Hovorcom Charty sa mal stať aj on. „Nakoniec sme sa dohodli, že by to nebolo úspešné. Keď som šiel na nejaké chartistické podujatie, ŠtB ma často zadržala v Bratislave alebo na ceste a keby som bol hovorcom, blokovali by ma ešte viac.“

Vlažný záujem verejnosti o Chartu vysvetľuje aj to, že ju nepodporilo viac známych slovenských disidentov. Milan Šimečka starší ju šíril, ale pre nátlak, ktorý na jeho rodinu vyvíjala ŠtB, ju nepodpísal. Okrem Dominika Tatarku a neskôr Ponickej sa nepridali ani spisovatelia a ľudia z tajnej cirkvi. Chartu považovali za „príliš politickú“. I keď jednou z jej požiadaviek bola náboženská sloboda.

Kresťania chceli ostať bez nálepky

„Kresťanský disent sa držal mimo politického diania v dôsledku udalostí zo slovenského štátu. Prevládal názor, že nemôžeme dovoliť, aby nás opäť onálepkovali politickým katolicizmom až klérofašizmom,“ vysvetľuje František Mikloško.

Ochranári okolo Jána Budaja sa výraznejšie zaktivizovali až koncom 80. rokov. „Charta pracovala s tým, že už je mediálny svet a komunisti sa musia naučiť, že keď vás chcú mlátiť a vy to máte vonku komu povedať, budú mať problém. Slováci však na rozdiel od Čechov nemali vo svete Formana alebo Kunderu, náš exil boli ľudia z iného storočia,“ tvrdí Budaj.

Chartu na rozdiel od Česka u nás výrazne nepodporili ani komunisti odstavení po roku 68. „V novembri 1976 ma v Bratislave navštívil Zdeněk Mlynář a pokúšal sa nadviazať styk s Alexandrom Dubčekom, ktorý by výrazne oslovil Slovensko. Nechal mu odkazy u jeho bývalého šoféra, no k stretnutiu nedošlo,“ spomína Kusý. Neskôr vraj Dubček už podpísať nemohol. „Mohol som byť jedným zo zakladateľov charty, ale nie len jedným z jej signatárov,“ spomína Kusý na Dubčekovo vysvetlenie.

Historik Ján Mlynárik ponúka ešte jedno vysvetlenie. „Husákov normalizačný režim nasadil dvojrýchlostný kurz. Českej inteligencii otrčili päsť a museli k lopate, kým u nás napríklad historici mohli ostať aspoň u pamiatkarov, v múzeu, či v archívoch.“

Michal Piško

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 278
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 252
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 348
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 303
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 052
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 354
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 005
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 394
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 083
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 845

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Nepočujúcemu môže tlmočník zachrániť rodinu, dokonca aj život

Milena Fabšičová (29) je tlmočníčkou posunkového jazyka, ktorý považuje za svoj materinský. Väčšina jej rodiny je nepočujúca.

KOMENTÁRE

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Poslanci navrhli, aby firmy v inzerátoch uvádzali výšku minimálnej mzdy.

Neprehliadnite tiež

Počet samovrážd na Slovensku klesol, na život si častejšie siahajú muži

Samovraždy sa na Slovensku vlani podpísali pod úmrtie 545 ľudí.

Rada vysokých škôl odmieta reformy z národného programu Učiace sa Slovensko

Dokument podľa Rady vysokých škôl má viacero závažných nedostatkov.

SaS chce kvôli nízkemu záujmu zatraktívniť duálne vzdelávanie

Strana SaS navrhuje upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách.

O Matovičovom poslaneckom mandáte sa má rozhodnúť na májovej schôdzi

Pre opakované porušenie zákona o konflikte záujmov môže prísť Igor Matovič o poslanecký mandát.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop