Agentúrne správy sme o 22:12 doplnili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Žiadne bojové jednotky v Afganistane, žiadna protiraketová obrana na Slovensku. Premiér Robert Fico včera oznámil, že do misie ISAF pošleme ďalších vojakov. Nebudú to však bojovníci, nové jednotky majú strážiť ženistov.
Fico to vo štvrtok oznámil generálnemu tajomníkovi NATO Andersovi Foghovi Rasmussenovi. V Bratislave sa v týchto dňoch koná neformálne stretnutie ministrov obrany NATO a spojencov z Afganistanu.
„Informoval som generálneho tajomníka, že slovenská vláda nie je naklonená vysielaniu štandardných vojenských jednotiek, teda bojovníkov. Chceli by sme však, aby naša ženijná jednotka mala viac možností na pôsobenie vo viacerých častiach Afganistanu, súčasne by sme jej poskytli vlastnú slovenskú ochranu. To by mohlo byť to posilnenie slovenských vojakov v Afganistane,“ povedal Fico.
Momentálne máme v Afganistane 244 vojakov a zdravotníkov. Koľko ich má pribudnúť a a kedy sa tak stane, však včera premiér nepovedal. Nevedelo to ani ministerstvo obrany. „Je to politické rozhodnutie, ktoré sa len pripravuje,“ povedal hovorca rezortu Vladimír Gemela.
Fico s Rasmussenom hovorili aj o zmene rozhodnutia Američanov v otázke výstavby protiraketovej obrany v susednej Českej republike a v Poľsku. Fico opäť zopakoval, že kým bude premiérom, nič podobné na území Slovenska nedovolí.
Novinári veľa priestoru nedostali. Na tlačovej besede po stretnutí Fica s Rasmussenom sa mohli, údajne pre čas, spýtať len dve otázky. Jedna z toho patrila zahraničným médiám. Hovorkyňa vyvolala TA3. Podobne na tlačovke s prezidentom Ivanom Gašparovičom dostala priestor na otázku iba verejnoprávna Slovenská televízia.
Neoficiálne ministerské zasadnutie v Bratislave po štvrtkovom prvom dni pokračuje ešte dnes. Ministri a generálny tajomník o budúcnosti NATO diskutujú v Bratislave už od stredy. Na pôde mimovládky Slovenská atlantická komisia sa konala konferencia Nové výzvy – lepšie spôsobilosti.
Tam mal Rasmussen, ktorý je generálnym tajomníkom NATO len od augusta, svoje prvé európske verejné vystúpenie. Okrem Afganistanu hovoril aj o nízkych obranných rozpočtoch členských štátov, o klíme, o kybernetickom terorizme a o vzťahoch s Ruskom.
BRATISLAVA. Analytik Tomáš Valášek z londýnskeho Centra pre európsku reformu považuje Ficovo vyhlásenie o zvýšení počtu vojakov v Afganistane za signál spojencom.
„Zaráža ma na tom naša nedôvera voči Holanďanom, Kanaďanom a iným partnerom. Z toho mi vyplýva, že neveríme tomu, že v Afganistane ešte aspoň rok, rok a pol budú.“
Valášek však napriek tomu rozhodnutie poslať do Afganistanu strážcov víta. „Vyplýva z toho, že sme ochotní aj po odchode niektorých spojencov v Afganistane zotrvať,“ povedal Valášek s tým, že ak sa stiahnu krajiny s bojovými jednotkami a veľkou zodpovednosťou, tie, ktoré majú najmä podporný charakter, tam už zrejme nebudú potrebné.
Slovenským vojakom v afganskej provincii Uruzgan velia Holanďania. O tom, ako sa našich jednotiek dotkne ich odchod, sme hovorili s holandským ministrom obrany EIMERTOM VAN MIDDELKOOPOM.
Premiér Fico chce našim ženistom zaistiť slovenskú strážnu jednotku. Doteraz to bolo na vás. Čo na to hovoríte?
„Viem, že ste hľadali nové príležitosti uplatnenia v Afganistane. Samozrejme, nám to veľmi pomôže. Aj americký generál Stanley McChrystal, ktorý jednotkám velí, považuje zvýšenie počtu vojakov za dôležité.“
Nemalo by podľa vás Slovensko tiež prispieť bojovníkmi, nielen ženistami a teraz strážnymi jednotkami?
„Trénujeme afganskú armádu, potrebujeme aj bojové tímy a tiež tie, ktoré strážia. Prítomnosť vašich vojakov v Uruzgane nám dáva priestor opustiť základňu a chrániť ľudí v provincii.“
Z Afganistanu sa však sťahujete. Kedy a v akom počte odchádzate?
„Okrem Uruzganu máme bojovníkov v Kandaháre, vojakov v Kábule. V Uruzgane sme vedúcou krajinou, to sa skončí na konci roka 2010.“
Naše ženijné jednotky majú v Uruzgane zostať, aj keď ho opustíte. Nebudú tam už vlastne zbytočné, keď tam nebudú vojaci-bojovníci?
„Viem, že naši dôležití partneri Austrálčania tam ostanú. Takže môže vzniknúť spolupráca medzi Slovenskom a Austráliou. Američania sú tam a tiež plánujú zostať. Holandsko tam však bude ešte aspoň rok, takže ostáva čas. Momentálne sme na vrchole úsilia, hoci je dobré hovoriť už teraz o tom, čo sa stane po roku 2010.“
Ostaneme aj v Kosove
Premiér ubezpečil šéfa aliancie, že napriek úsporám v obrannom rozpočte SR na ďalší rok si naša krajina bude plniť všetky záväzky, ktoré nám z členstva v NATO vyplývajú. "Máme spoločný názor, že pre Severoatlantickú alianciu je v súčasnosti najvýznamnejšou operáciou ISAF v Afganistane," vyjadril sa predseda vlády SR. Zároveň zdôraznil, že Slovensko si bude plniť aj svoje záväzky v Kosove.
Podľa Rasmussena je dôležité uvedomiť si, že cieľom NATO v Afganistane je posilniť bezpečnosť. "Na druhej strane ľudia chcú vidieť nejaký pokrok, chcú vidieť svetlo na konci tunela," poznamenal s tým, že NATO v tejto krajine zostane tak dlho, ako to bude potrebné, avšak nezostane tam navždy. Šéf NATO preto pripomenul potrebu investovania do tréningu a vybavenia afganských zložiek, ktoré by mali v budúcnosti prevziať zodpovednosť za dianie v krajine.
Rakety nechceme
Premiér Robert Fico (Smer-SD) nebude súhlasiť s umiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany na slovenskom území. Vyhlásil to dnes pred novinármi po stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Andersom Foghom Rasmussenom. Spojené štáty pred časom oznámili, že ustupujú od plánov na vybudovanie prvkov protiraketového štítu v Česku a Poľsku a chcú vytvoriť nový systém protiraketovej obrany.
"Pokiaľ budem predsedom vlády, nebudem súhlasiť s rozmiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany na území Slovenska," povedal Fico. Zároveň ocenil rozhodnutie americkej administratívy nevybudovať radar v susednom Česku a desiatky antirakiet v susednom Poľsku ako súčasť pôvodne plánovaného protiraketovho štítu.
Rozhodnutie USA ocenil aj generálny tajomník NATO. "Nový plán angažuje a ráta so všetkým spojencami, ktorí si želajú byť zaangažovaní," uviedol. Poznamenal, že budovanie protiraketovej ochrany by sa malo odohrávať pod dikciou NATO. Ficova schôdzka s Rasmussenom sa uskutočnila pred začiatkom dnešného neformálneho stretnutia ministrov obrany členských štátov aliancie.
Gašparovič by bol opatrnejší
Prezident Ivan Gašparovič nebol po stretnutí s Rasmussenom v otázke prípadnej protiraketovej obrany na Slovensku taký nekompromisný ako premiér. "Ja do budúcnosti by som taký výrok nevyriekol, pretože nikdy nevieme, aká situácia môže nastať," vyhlásil. Poznamenal, že v budúcnosti môžu Slovensko alebo susedné krajiny potrebovať protiraketovú ochranu pre riziko prípadnej hrozby. "Vtedy takýto výrok by asi neplatil a zmenil by ho aj pán premiér," dodal. Gašparovič je však presvedčený, že Slovensko ani Európa pôvodne navrhovaný protiraketový štít nepotrebovali.
Na rozdiel od Slovenska sa do novej formy obrany proti raketám plánuje zapojiť Poľsko. V stredu to vyhlásil poľský premiér Donald Tusk. V Poľsku by zrejme v budúcnosti mohli byť rozmiestnené americké strely SM-3.
O vybudovaní obranného systému hovoril dnes na Slovensku aj námestník ministra obrany Spojených štátov Alexander Vershbow. Do desiatich rokov podľa neho vznikne systém, ktorý bude chrániť celé územie členských štátov NATO. Bližšie podrobnosti, ktoré krajiny budú do pripravovanej obrany aktívne zapojené, nepovedal.
Fico: V Iraku išlo len o ropu
V súvislosti so zahraničnými vojenskými misiami Fico uviedol, že na tých, kde pôjde o legitímny cieľ, sa Slovensko chce zúčastniť a chce byť aktívne. "Ide o ciele ako boj proti terorizmu a pomoc zničeným krajinám, kde na to existuje príslušné rozhodnutie medzinárodných organizácií," objasnil s tým, že opačným prípadom bola z pohľadu SR vojenská operácia v Iraku.
"Použitie vojenskej sily bolo motivované len ropou," doplnil premiér. To SR podľa jeho slov nemohla akceptovať a preto odtiaľ svojich vojakov stiahla.
Fedor: Rasmussen Ficovi otázku o protiraketovej obrane nepoložil
Otázku o možnostiach rozmiestnenia prvkov protiraketovej obrany na Slovensku dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen slovenskému predsedovi vlády Robertovi Ficovi pravdepodobne nepoložil. Pre TASR to v reakcii na dnešné vyhlásenia slovenského premiéra po rozhovore s Rasmussenom uviedol exminister obrany a poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS Martin Fedor.
Predseda vlády Robert Fico dnes na spoločnej tlačovej konferencii s Rasmussenom deklaroval, že kým bude premiérom on, Slovensko nebude nikdy súhlasiť s tým, aby na jeho území boli rozmiestnené akékoľvek prvky protiraketovej obrany.
"Neverím, že tým reagoval na Rasmussenovu otázku," podčiarkol Fedor. Požiadavka na rozmiestnenie akýchkoľvek prvkov protiraketového štítu na Slovensku podľa Fedora ani v minulosti formulovaná nebola a "ani sa o nej nehovorilo".
"Nikto sa ho na to nepýta, ani ho o to nikto nežiada. Výrok Roberta Fica je podľa mňa len jedným zo série blufov pre verejnosť," uzavrel poslanec SDKÚ-DS.
Počas zasadnutia NATO slovenský vzdušný priestor narušilo malé lietadlo
Počas zasadnutia ministrov obrany členských štátov NATO v Bratislave narušilo slovenský vzdušný priestor malé lietadlo. Informovala o tom televízia Markíza, pre ktorú to potvrdil hovorca Ministerstva obrany SR Vladimír Gemela.
"Išlo o malé lietadlo s jedným pilotom, ktoré letelo z Dunajskej Stredy do Partizánskeho," povedal Gemela, podľa ktorého stroj vzlietol o 11.59 h. Letová prevádzka sa s pilotom následne spojila, pilot komunikoval a po pristátí ho vypočula polícia.
Ako hovorca ďalej informoval, nešlo o úmysel ohroziť zasadnutie NATO. Incident si nevyžiadal potrebu použiť vzdušné sily slovenskej armády.
"Účasť na Slovensku na akýchkoľvek zhromaždeniach je mizerná, pretože ľudia nemajú absolútne žiadnu kultúru protestnú," zhodnotil Robert Mihály zo zoskupenia Jedlo namiesto zbraní. Slovenská pobočka organizácie, ktorá funguje v 80 krajinách sveta, zorganizovala stretnutie na Rudnayovom námestí. Vytvorili tam znak mieru zo sviečok a namaľovali transparent s výzvou na stiahnutie vojsk z Afganistanu. Pristavilo sa pri nich len pár zvedavcov, hlavne turisti. "Toto je problém postkomunistického bloku, že ľudia možno nemajú o takéto veci záujem," dodal Mihály.
Necelé tri desiatky ľudí prišli na zhromaždenie medzi budovou parlamentu a bratislavským hradom, ktoré zorganizovali neparlamentní komunisti, ku ktorým sa pridali aj dve mládežnícke organizácie. "V Bratislave sa stretávajú vrahovia a okupanti sveta, vďaka ktorým denne zomiera 50 až sto ľudí," zakričal do mikrofónu predseda KSS Jozef Hrdlička.
Podľa neho cieľom aliancie nie je svetový mier, ale ekonomické záujmy Spojených štátov. Kritizoval aj slovenskú vládu, vedenú Smerom-SD, ktorá podľa neho ako hostiteľ "zločineckej" organizácie ukázala, že má ďaleko k ľavicovej politike. "NATO tu nechceme!" kričali mladí ľudia zo združení Vzdor a Socialistického zväzu mladých. Spoločne s komunistami vyzývali vládu, aby z paktu okamžite vystúpila.
Bratislava neprilákala ani demonštrantov zo zahraničia. Zhromaždeniam domácich aktivistov podľa Mihályho zrejme chceli zabrániť aj úrady. Keď totiž žiadali o povolenie na zhromaždenie, väčšina námestí už bola obsadená pre iné akcie, a tak sa im ušiel len menej frekventovaný priestor. Iné akcie sa pritom v centre mesta nekonali.
Stretnutie zástupcov 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie sprevádzajú špeciálne bezpečnostné opatrenia, do ktorých sú zapojené tisícky ľudí zo Slovenska i zahraničia. Nad mestom krúžia vrtuľníky, na strechách sú ostreľovači a v uliciach hliadkujú policajti, ktorých zapojili až 1500. Policajný viceprezident Stanislav Jankovič ČTK povedal, že polícia zatiaľ žiadne problémy riešiť nemusela. Ľudia však musia v centre mesta a okolí výstaviska Incheby strpieť viaceré obmedzenia.
Stretnutia politikov NATO obvykle lákajú odporcov organizácie. Počas aprílového summitu Štrasburgom pochodovali tisícky demonštrantov. Pri potýčkach utrpeli zranenia dve desiatky ľudí. Vzduchom lietali kamene a zápalné fľaše, vandali podpálili jeden hotel či vyrabovali pumpu.
Je hanbou, že Slovensko a Bratislava je hostiteľom zločineckej organizácie, akou NATO nesporne je. Na dnešnom protestnom zhromaždení pred Národnou radou SR, ktoré sa konalo pri príležitosti neformálneho zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO, to konštatoval predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Hrdlička.
"Stretávame sa tu dnes preto, aby sme vyjadrili veľmi tvrdý odpor proti akejkoľvek vojne i proti militarizmu," dodal Hrdlička na demonštrácii, na ktorej sa zúčastnilo približne tridsať ľudí. "Cieľom KSS nebolo urobiť masovú demonštráciu, ale aby sa tu stretli naši sympatizanti, aby sme využili situáciu, že tu NATO zasadá a protestovali proti tomu," vysvetlil predseda KSS.
Zároveň dodal, že KSS neprotestuje len proti politike aliancie, ale aj proti tomu, že SR je členským štátom NATO. "Protestujeme proti agresívnej politike USA, ktorej vrelo pomáhajú krajiny združené v NATO," doplnil ďalší z organizátorov podujatia Stanislav Pirošík zo Socialistického zväzu mladých.
Počas protestného zhromaždenia vyjadrila KSS tiež nesúhlas s plánovaným zvyšovaním počtu vojakov členských štátov aliancie v Afganistane so zreteľom na zvyšujúci sa počet civilných obetí.
Bratislava dnes historicky prvýkrát hostí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie. Na dvojdňovom podujatí by sa malo zúčastniť približne 800 delegátov a asi 300 novinárov. Do jeho organizácie sa zapojilo asi 2000 ľudí.
