BRATISLAVA. Význam jeho existencie pre spoločnosť nie je celkom jasný, môže však byť dobrým odkladiskom pre vybraných funkcionárov a zdrojom príjmov pre rôzne pridružené firmy, píše v najnovšom vydaní týždenník Žurnál.
V kuloároch sa už podľa týždenníka spomína pár mien, medzi nimi aj štátnej tajomníčky ministerstva práce Emílie Kršíkovej, ktorá má s tripartitou bohaté skúsenosti.
Chystané Centrum sociálneho dialógu by malo byť neziskovou organizáciou s dotáciou 11,8 milióna eur. Z toho by mal dať 10 miliónov Európsky sociálny fond, na zvyšok by sa poskladali daňoví poplatníci. Na čele by stála správna rada, zložená z nominantov vlády, odborov a zamestnávateľov, čo sú pre vyvolených stabilné, nenáročné a vplyvné miesta, kde budú rozhodovať o nemalých peniazoch. Centrum by malo podľa dostupných informácií mať viacero aktivít – od ekonomických analýz cez vzdelávanie až po medializáciu.
Ututlaná analýza
Analýzy by mali slúžiť ako podklady na rokovania sociálnych partnerov o vládnych zákonoch, píše Žurnál. Niektoré môžu byť tiež podobné spornej Analýze dopadov globálnej finančnej krízy, za ktorú teraz žne Ústredie práce vlnu kritiky z každej strany.
Oprávnene, za pol milióna eur má totiž ešte nevybraná súkromná firma zmapovať, ako ľudia prežívajú krízu, aby sa následne mohla vypracovať stratégia opatrení. Ak by si však niečo podobné objednalo centrum, mohlo by to prebehnúť v podstatne väčšej tichosti, navyše pod hlavičkou neziskovej organizácie, nie štátneho úradu.
"Mohlo by to pomôcť pri robení analýz a posudkov, čo by následne posunulo rokovania tripartity na iný level,“očakáva prezident KOZ Miroslav Gazdík. Teda v praxi by to mohlo vyzerať napríklad tak, že by sa zástupcovia jednotlivých strán v centre dohodli na stanoviskách k zákonom či chystaným opatreniam, ktoré by potom „ozajstná tripartita“ len schválila. Otázne však je, načo by tá „ozajstná tripartita“ ešte potom rokovala.
„Skôr by bolo žiaduce posilniť analytické kapacity na úrovni vlády. Nemyslím si, že je to relevantné na úrovni tripartity,“ konštatoval ekonóm INEKO Peter Goliaš. Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť projektu vyčíta najmä privysoké náklady.
