BRATISLAVA. "Bohužiaľ, český prezident túto stránku veci, nediplomaticky povedané, 'načal' a možno si našiel spôsob ospravedlnenia na svoj postoj k ratifikácii Lisabonskej zmluvy," povedala po dnešnom rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí (MZV SR) Diana Štrofová (ĽS-HZDS).
Ak by podmienka Václava Klausa garantovať nespochybniteľnosť Benešových dekrétov nebola akceptovaná, paradoxne pre Slovensko nevzniká žiadny problém a "prelomenie" dekrétov prostredníctvom Charty ľudských práv nehrozí. Komplikovanejšia situácia by nastala, ak by únia v záujme ratifikácie zmluvy Klausovi vyhovela.
"Sme presvedčení o tom, že ak by česká požiadavka mala byť zohľadnená, nastala by v právnom stave disproporcia pre občanov Slovenskej republiky. A práve preto je dôležité, aby sme situáciu sledovali a túto disproporciu v prípade potreby dorovnali," povedala Štrofová. Ministerstvo sa chce v takomto prípade pokúsiť diplomatickým úsilím, na základe získania súhlasu EÚ s požiadavkou na rovnaký prístup k obidvom prípadom, dosiahnuť podobnú výnimku aj pre Slovensko. Vyjadrenia premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica k tejto otázke sa preto podľa Štrofovej nelíšia od stanoviska MZV SR.
Zatiaľ čo podľa Štrofovej je hlavným argumentom proti možnosti spochybniť v budúcnosti platnosť dekrétov skutočnosť, že boli v čase vstupu Slovenska do Európskej únie platnou súčasťou nášho právneho stavu, voči čomu neboli vznesené žiadne námietky, podľa predsedu výboru pre európske záležitosti Milana Urbániho (ĽS-HZDS) by spochybnením dekrétov prišlo k neprípustnej retroaktivite.
"Je to absolútna ignorácia, neznalosť Lisabonskej zmluvy a charty práv Európskej únie, ktorá o ničom takomto nehovorí. Jednalo by sa jednak o retroaktivitu. Ale keď o tom charta nehovorí, tak tam ani nie je dôvod vnášať to tam ako podmienku," komentoval Urbáni obavy z prelomenia Benešových dekrétov Lisabonskou zmluvou. Podanie na súd v súvislosti s Benešovými dekrétmi je podľa Urbániho možné vždy, tak zo strany jednotlivcov, ako aj štátov, nemá však nič spoločné s Lisabonskou zmluvou a nemá šancu na úspech.
"Ide o politické zneužitie pánom Klausom a Slovensko tak trošku naletelo," dodal Urbáni. Ak by aj Klaus výnimku presadil, vzťahovala by sa podľa Urbániho aj na Slovensko, keďže dekréty boli vydané s platnosťou v celom Československu. "Nebolo treba vyzývať a hovoriť, že aj my budeme žiadať výnimku," uzavrel Urbáni.
Podľa Igora Štefanca (SDKÚ-DS) ak mal Robert Fico problém s Lisabonskou zmluvou v čase jej ratifikácie, mal ho otvoriť vtedy. "Pamätáme sa, ako v tom čase premiér súril s ratifikáciou, akoby to boli preteky," poznamenal.
"Podľa všetkých právnikov, ktorých som počúval, ani jeden nemá taký názor, že sa Lisabonská zmluva vzťahuje do minulosti," odpovedal Štefanec na otázku, či je podľa neho potenciálne možné využiť Lisabonskú zmluvu proti Benešovým dekrétom. "Je to čisto politická záležitosť," hodnotí Štefanec debaty o výnimke z Charty ľudských práv pre Českú republiku, ktorú požaduje Klaus.
