BRATISLAVA.
BRATISLAVA. Akreditačná komisia nevie povedať, koľko vysokých škôl zo Slovenska pôsobí aj v Českej republike. "Možno, že náš zoznam štyroch univerzít nie je kompletný," uviedol pre agentúru SITA predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. Doposiaľ si komisia myslela, že za západnými hranicami majú pobočky štyri školy zo Slovenska - Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, Bratislavská vysoká škola práva, Vysoká škola v Sládkovičove a Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. V skutočnosti ich môže byť viac.
Pri detailnom skúmaní natrafila komisia na dieru v legislatíve. "Náš zákon nepozná slovo pobočka a nepozná ani slovo detašované pracovisko, pozná len pojem pracovisko mimo sídla univerzity," hovorí Fišera. V najbližších dňoch preto komisia osloví rektorov všetkých slovenských škôl na Slovensku, aby jej nahlásili, či ponúkajú výučbu aj v zahraničí. Fišera ešte nevie povedať, či bude komisia žiadať zmenu legislatívy. O situácii bude informovať ministra školstva Jána Mikolaja a počká si na odozvu.
O korupcii v Plzni sa nehovorilo
Pred časom požiadala našu stranu o kontrolu pobočiek česká akreditačná komisia. Tá bude po škandále na Západočeskej univerzite v Plzni, ktorá udelila viac ako 400 študentom práva tituly za menej než päť rokov štúdia, preverovať všetky vysoké školy v krajine. Podľa Fišeru však kontrolu slovenských pobočiek do súvisu s kauzou dávať netreba.
Na trojdňovom zasadnutí v Novom Smokovci, ktoré sa dnes skončilo, sa Akreditačná komisia dohodla na ďalšom postupe. Rektori vysokých škôl s pracoviskami v zahraničí jej musia čo najskôr predložiť príslušné dokumenty, zoznam študijných programov a ich garantov. Šéfka českej komisie Vladimíra Dvořaková pre Rádio Expres nevylúčila, že na právo do Plzne prestupovali aj študenti zo slovenských súkromných škôl, ktoré ponúkajú právnické vzdelanie. Prestupy na škandalizovanú univerzitu však komisia skúmať nebude. "O tomto sme nehovorili, nie je mi známy tento problém," uviedol Fišera.
Slovenská Akreditačná komisia v súčasnosti nemá dosah na pobočky českých vysokých škôl na našom území, rovnako Česi nemôžu kontrolovať detašované pracoviská slovenských škôl za našimi západnými hranicami. Situáciu už čoskoro vyrieši spoločná komisia, ktorá bude koordinovať vzájomné kontroly. Na našom území aktuálne pôsobia Bankovní institut vysoká škola Praha, a. s., Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha, o. p. s. a Vysoká škola logistiky Přerov, o. p.
Bojujú školy, ktorým chýbalo len jedno kritérium
Vysoké školy, ktoré delí od univerzitného titulu len jedno nesplnené kritérium komplexnej akreditácie, majú zaradenie do univerzitnej elity na dosah. Predseda Akreditačnej komisie (AK) Ľubor Fišera TASR potvrdil, že päť univerzít už komisii zaslalo potrebné doklady na ďalšie posúdenie. Týmto univerzitám vytkli len jedno zo šiestich kritérií - málo pedagógov na počet študentov.
"Tie údaje budeme posudzovať," povedal TASR Fišera. Dodal, že Akreditačnú komisiu, ktorá sa zišla tento týždeň, čaká príprava harmonogramu. Termín výsledkov zatiaľ nevedel odhadnúť.
Minister školstva Ján Mikolaj v auguste avizoval, že päť univerzít - Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave by mohli obhájiť svoj status už na jeseň tohto roka po zápise študentov na štúdium.
"Urobili sme opatrenia. Doteraz sme mali viac študentov najmä preto, že sme roky za toto hodnotené obdobie plnili množstvo úloh vlády aj ministerstiev na zvýšenie vzdelanostnej úrovne v našom regióne. Teraz sme znížili počet študentov a prijali ďalších učiteľov," uviedla nedávno rektorka banskobystrickej Univerzity Mateja Bela Beata Kosová. Rektor Ekonomickej univerzity (EU) Rudolf Sivák zase upozornil, že v mnohých kritériách EU výrazne prevýšila ďalšie požiadavky, verí preto v pozitívny výsledok.
Medzinárodne obstojí len málo univerzít
Na ďalšie posudzovanie VŠ však nemá mať vplyv ani dodatočné navyšovanie zhruba 5000 vysokoškolákov, o ktoré tento rok v rámci protikrízových opatrení požiadalo ministerstvo rektorov.
Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť odhaduje, že na Slovensku bude pôsobiť okolo 10 až 12 univerzít. "Všetky údaje ukazujú, že medzinárodne porovnateľných univerzít má však Slovensko štyri až päť, aj tie sú ledva porovnateľné," poznamenal ďalej pre TASR. Podľa Beblavého kvalita školy nezáleží od počtu študentov na pedagóga, ale stojí skôr na kvalite samotných pedagógov.
AK posúdila zatiaľ 27 VŠ, pričom status univerzity odporučila len šiestim školám - Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickej univerzite vo Zvolene, Univerzite Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Košiciach a Univerzite P. Jozefa Šafárika v Košiciach. Hodnotenie AK zatiaľ nie je ukončené v prípade Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Na budúci rok sa AK začne zaoberať zvyšnými šiestimi súkromnými VŠ.
Univerzity, ktoré si chceli zachovať status, museli kladne splniť šesť kritérií, týkajúcich sa ich výskumnej, vzdelávacej činnosti, počtu študentov na počet učiteľov či počtu doktorandov. Mikolaj vyhlásil, že školy si budú môcť ponechať názov univerzita aj napriek tomu, že o titul prídu. Zaradenie škôl do kategórií sa má odraziť aj na ich financovaní.
Tým VŠ, ktoré nesplnili viac ako jedno kritérium a ocitli sa v kategórii VŠ bez začlenenia, dalo ministerstvo na vysporiadanie problémov jeden rok. Strata univerzitného titulu školám spôsobí, že nebudú môcť umožniť doktorandské štúdium.
