Nominanta SNS Pavla Tehlára, ktorý bol za kauzami emisie a popolček, kryje teraz Recyklačný fond.
BRATISLAVA. Koľko zarába v Správnej rade Recyklačného fondu bývalý úradník ministerstva životného prostredia Pavol Tehlár, sa nedá oficiálne zistiť. Fond tají aj ďalšie dôležité informácie, ktoré sa týkajú jeho peňazí.
Recyklačný fond
od dovozcov a výrobcov vybraných tovarov vyberá od roku 2002 poplatok; rozdeľuje ich obciam a organizáciám ako príspevky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadu; na činnosť fondu dohliada dozorná rada; nemôžu ho kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad ani inšpekcia životného prostredia.
Tehlára do rady na tri roky vymenoval minister životného prostredia Viliam Turský z SNS krátko predtým, ako ho premiér odvolal za kauzu popolček. Dovtedy vysokopostavený úradník blízky Jánovi Slotovi stál za vypísaním tendra v prípade popolček, aj za obchodom s emisiami.
Denník SME sa Recyklačného fondu nepýtal konkrétne na plat Tehlára, ale všeobecne na plat člena správnej rady. Zaujímal nás tiež celkový objem financií, ktoré dali na odmeny členom rady. Fond zodpovedal iba jedinú otázku. Priznal, že všetky odmeny za pôsobenie v jeho orgánoch určuje správna rada. Mlčanie tlačová tajomníčka zdôvodnila tým, že by poskytnutie informácií „zrejme zasahovalo osobnostné práva členov rady".
Ignorujú aj ministra O výšku odmeny pre Tehlára sa oficiálne zaujímalo aj ministerstvo životného prostredia, ktoré riadi Dušan Čaplovič zo Smeru. „Ani nepotvrdili prevzatie emailu." povedal Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.
Čistkami v rezorte životného prostredia, a najmä vypudením SNS z regionálnych koalícií, čo je zdrvujúci strategický úder, Robert Fico povedal, že uzaviera Slotovi všetky kohútiky a chce „národniarov" vyhladovať na kosť.
Peter Schutz: Fico nie je všemohúci - čítajte
Zákon hovorí, že ide o „neštátny účelový fond", narába však s peniazmi získanými na základe zákona o odpadoch. Právnik Transparency International Pavel Nechala hovorí, že ide o verejné peniaze. Fond spadá aj pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Utajovanie všeobecných informácií o tom, koľko zarába anonymný člen rady, či koľko išlo na platy celej rade, považuje Nechala za porušenie infozákona. Zákon síce neumožňuje poskytovať osobné údaje konkrétneho človeka, nechráni však všeobecné informácie o mzdách. „Spôsobom, že priemerná odmena je X eur ročne, odpovedať mohli," povedal právnik.
O podobné informácie sa zaujímal aj Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Odmietli mu odpovedať dokonca aj na otázku, koľko dohromady dá fond na mzdy zamestnancom. Nechcú poskytnúť ani časť údajov o žiadateľoch o dotácie.
Bez kontroly Podpredsedníčka rady Viera Krakovská tvrdí, že ona odmeny nedostáva. Podľa týždenníka Trend by však v prípade Tehlára mohlo ísť aj o 33-tisíc eur ročne.
Fond je inštitúcia, ktorá prakticky nepodlieha nezávislej kontrole. Nemá nad ňou dohľad inšpekcia životného prostredia ani Najvyšší kontrolný úrad.
Možnosť kontroly fondu cez NKÚ sa tento týždeň pokúsili presadiť poslanci SDKÚ. Koalícia návrh odmietla už v prvom čítaní.
